It was (no) mistake || [The Originals FF]

LXV

,,Bude to desať libier," oznámil nám taxikár, ako ho Jayden nazval; a zatiaľ čo mu Jayden zaplatil, ja som vystúpila z auta a prezrela som si ulicu. Nachádzali sa to prevažne väčšie domy s obrovskými záhradami. Vyzeralo to tak, že môj spoločník nemal núdzu o peniaze.

Počula som ako auto, ktoré nás sem doviezlo odišlo a ja som zaregistrovala Jaydenov hlas. ,,Poď, tadiaľto," ukázal mi dom presne pred nami. Prešli sme cez bránu a došli sme až k dverám a on pomaly odomykal kľúčmi dvere. ,,Vitaj u mňa doma," rukou mi naznačil aby som vošla dovnútra a presne tak som aj spravila.

Môj batoh som si položila na najbližšiu stoličku a dala som si dole bundu. ,,Máš to tu krásne," vrúcne som sa na Jaydena pozrela.

,,Ďakujem," slušne poďakoval a zaviedol ma do obývačky kde sa na moje prekvapenie nachádzala ďalšia osoba.

Dievča, ktoré sa razom postavilo keď nás započulo. Jayden mi nič nevravel o tom, že tu ešte niekto býva, a preto som sa cítila trochu trápne, lebo som nevedela kto to je. ,,Už bolo načase Jayden," prikročilo k nám dievča a Jayden sa jej s úsmevom odzdravil. ,,A ty budeš?" pozrela sa smerom na mňa.

,,Lorraine,"

,,Teší ma, ja som Olivia, Jaydenova sestra," potriasla mi rukou a ja som bola ešte viac prekvapená ako predtým. ,,Čo keby si si išiel sadnúť a trochu si oddýchol po náročnej ceste," pozrela sa na svojho brata. ,,zatiaľ čo ja Lorraine ukážem kde bude bývať," povedala sladkým hlasom a mne v tej chvíli niečo prestávali sedieť. Nakrčila som obočie a upodozrievavo som sa pozrela na Oliviu, pretože mi tu prišlo niečo skutočne divné. Jej presladený hlas a najmä to, že mi chcela ísť ukazovať izbu a pritom jej Jayden nič nepovedal. Snažila som sa upokojiť faktom, že jej musel určite napísať správu o tom, že tu pobudnem, a preto som ju nasledovala cez dlhé chodby. Ostražito som sa okolo seba po celú cestu obzerala, pretože sa moja paranoia každou chvíľou zväčšovala.

Došli sme pred jedny dvere a Olivia ma nechala vstúpiť prvú. Bola to jednoduchá izba kde bola len posteľ a pár skriniek. Ruksak som si hodila na posteľ a obzrela som sa smerom k Jaydenovej sestre, ktorá zatvárala dvere a následne ich zamkla. ,,Čo to robíš?" opýtala som sa nechápavým hlasom a od strachu som od nej trochu poodstúpila.

Ona sa na mňa otočila a behom sekundy sa predo mnou objavila. Došlo mi, že mám čo dočinenia s upírom. Jej oči stmaveli a pod nimi sa jej začali objavovať žilky. ,,Je mi to ľúto, ale len takto môžem prežiť," s ľútosťou zašepkala a ja som ostala v tej chvíli akoby strnula. Využila som toho, že sa mi ešte stále pozerá do očí a spomenula som si na jednu vec, ktorou som vedela "skrotiť" Niklausovo zlé správanie počas môjho leta stráveného s ním a Stefanom. Olivia sa mi stále pozerala do očí a ja som si v tej chvíli predstavila ako sa jej začne variť krv v celom tele. Bolo to siíce trochu drastické, ale jediná vec, ktorá mi v túto chvíľu napadla. Upírka odomňa rázom ustúpila a držala sa za hlavu pričom vykríkla. Od bolesti dokonca spadla na zem, pretože som neprestávala. Nechala som ju takto ešte ďalších niekoľko sekúnd a potom som prestala. Videla som ako sa celá uvoľnila a zhlboka dýchala stále ležiac na zemi. ,,Ako?" opatrne sa posadila a pozrela sa na mňa.

,,Koľko ľudí si už takto zabila?" opýtala som sa jej pre zmenu ja. Postavila som sa nad ňu a v tej chvíli som sa cítila nadradene.

,,Bude to už pár mesiacov, každý druhý deň," povedala bez akejkoľvek známky emócie.

,,Prečo?" v tej chvíli som od nej poodstúpila a sadla som si na posteľ. Zúfalo som si vydýchla len pri predstave toľkých smrtí.

,,Prečo čo?"

,,Prečo si si vybrala zabíjať aj keď máš iné možnosti?!" ráznejšie som povedala. ,,A ako toho docieluješ, že stále máš nejakého človeka na vysatie?"