It was (no) mistake || [The Originals FF]

LIV

Cesta sa niesla v tichosti. Sarah na mne musela vidieť, že sa nechcem rozprávať.

Vcelku som bola na Elijaha nahnevaná, sám vedel, že som mohla pomôcť, ale aj tak ma nechal v rukách cudzej žene, ktorá mu dlžila láskavosť.

Došli sme na hlučnú ulicu kde sme nakoniec vkročili do tmavých dverí a ocitli sme sa v jej obchode. Bol tmavý a plný čarodejnických talizmanov, byliniek a vzácnych kameňov. Aspoň v tomto som našla tú svetlú stránku veci. Už sa vidím ako sa začítam do všetkých grimoárov. Jemne som sa pousmiala, ale aj napriek všetkému ma zaujímala jedna vec. ,,Váš obchod je verejnosti voľne dostupný, ale aj tak mi bolo povedané, že väčšina ľudí v nadprirodzeno neverí,"

,,Obyčajní ľudia su niekedy celkom hlúpi. Chú objaviť všetko neobjavené a pritom majú mnoho čarodejnických obchodov priamo pod nosom, ale aj tak nás majú za bláznou," zasmiala sa.

,,Doba sa skutočne zmenila," pokrčila som plecami a opýtala som sa či si môžem prezrieť grimoáry. Odpoveď bola kladná a tak som si asi tri vzala do rúk, položila som ich na sklenený pult ako to pred chvíľou Sarah nazvala a začala som čítať. Hlavu som si podložila rukou a začala som pomaly listovať. Opäť boli všetky zaklínadlá napísané v spôsobe tejto doby, ale niektoré boli dokonca písané písmom, ktoré mi nebolo vôbec známe. Hneď ako opäť stretnem Elijaha, musím sa ho na to písmo opýtať, poprípade by ma ho mohol doučiť.

Mohlo prejsť až niekoľko hodín kým som sa dostala k listovaniu poslednej knihy. Dozvedela som sa nové spôsoby ako miešať bylinky a tvoriť talizmany. Ostatné veci som už v podstate vedela.

Chcela som pretočiť na ďalšiu stranu, ale vyrušilo ma otvorenie dverí. Vstúpil do nich mladší muž. ,,Ahoj mami," pozrel sa na Saru a následne s otázkou v očiach na mňa. Netušila som, že má syna.

,,Lorraine, toto je môj syn, Nathaniel Baez," 

Prikročil ku mne mne a podal mi ruku. ,,Rád ťa spoznávam," usmial sa na mňa a úsmev som m oplatila.

,,Čakala som len kým prídeš Nathaniel," ozvala sa Sarah. ,,Postrážil by si mi na chvíľu obchod? Potrebujem ísť ešte do mesta niečo vyriadiť,"

,,Samozrejme," v tú chvíľu si Sarah cez seba prehodila kabát a vyšla z obchodu. Chcela som sa vrátiť naspäť k listovaniu grimoára, ale Nathaniel sa rozhodol toto ticho prerušiť. ,,Nechcem vyznieť hlúpo, ale kto si? Prečo si tu?" 

,,Ver mi, je to skutočne dlhý príbeh, ale keď chceš počuť úplne skrátenú verziu, počul si už o pôvodných upíroch?"

,,Áno, samozrejme,"

,,Tak tvoja mama dlžila jednému z nich láskavosť," chcela som to týmto utnúť, ale on vyzeral, že ho zaujímalo viac a vôbec som mu to nemala za zlé.

,,Ale ty nie si upír, vyžaruje z teba mágia. Tak potom prečo ty si tá "láskavosť", ktorú dlží moja mama pôvodnému, ak teda dáva moja otázka zmysel?" 

,,Načo chodiť okolo horúcej kaše?" zamrmlala som si pre seba. ,,Poznám sa s celou rodinou pôvodných a ako by som to nazvala?" nechcela som mu povedať úplne všetko, pretože som ho nepoznala. ,,Som ich blízky priateľ? Vlastne som s nimi vyrastala ako malá, ale neskôr na mňa bola uvalená kliatba vďaka, ktorej som sa ocitla skoro v tisícročnom spánku a prebudila som sa teraz. A jeden z pôvodných mi neverí, že by som sa o seba dokázala postarať o seba, a preto ma nechal na neurčitú dobu u vás, no a vlastne to je tá láskavosť," pokrčila som plecami a pozrela som sa na jeho reakciu.

Hodnú chvíľu nič nevravel, ale nakoniec predsa len niečo povedal: ,,Takže ty si žila v dobe vikingov?" prikývla som. ,,Ja už niekoľko rokov študujem históriu, myslíš, že by si mi mohla o nej niečo povedať?" opäť som prikývla. Vyzeralo to tak, že tá časť s pôvodnými ho už tak nezaujímala za čo som bola veľmi rada. Akákoľvek spomienka na zvyšok rodiny ma veľmi bolela. 

Celý deň som strávila tým, že som mu rozprávala o tej dobe avšak všetko nadprirodzené som samozrejme vynechala. Bola som až užasnutá ako ho tá doba veľmi zaujímala a stále si niečo zapisoval na papier. Medzitým sa už Sarah vrátila a potichu sa zasmiala keď videla ako jej syn je z môjho rozprávania úplne uchvátený. Keď už bolo neskoro večer, Sarah mi ustlala na jednej posteli, ktorú mali navyše a spokojne som zaspala rozmýšľajúc čo asi teraz Elijah robí.

Následujúci deň som strávila skoro celý v knihách, keďže Nathaniel išiel do školy a Sarah sa venovala poväčšine turistom, ktorí zavítali do jej obchodu. 

Týmto spôsobom prebehol celý týždeň, za ktorý som sa stihla s Nathanielom vcelku spoznať a možno to bude znieť divne, ale neuveriteľne mi pripomínal Beku len v mužskom tele. Stále keď som si na to spomenula tak som sa musela zasmiať, ach, ako veľmi mi chýbala tak ako aj zvyšok rodiny. Ale ten týždeň nebol ani zďaleka taký ružový ako by sa mohol zdať. S Elijahom som sa nevedela spojiť ani cez telefón, ani cez mágiu. Vedela som, že je niečo zle, ale nemohla som s tým nič robiť, a už vôbec nie utiecť, pretože sama by som do Mystic Falls bez pomoci netrafila a v tomto smere som nemohla použiť mágiu, pretože som nemala žiadnu vec, ktorá by patrila Elijahovi, vďaka ktorej by som ho mohla vystopovať.