It was (no) mistake || [The Originals FF]

Memory VIII

997 n.l./10 rokov

Dnes je spln čo znamená prebdená noc. Vytie vlkolakov vám nedovolí zaspať a dúfate, že čo najskôr vyjde slnko. Ja akurát leziem po rebríku smerom do nášho každomesačného úkrytu. Pomaly ručkujem a vidím, že podomnou lezie ešte Kol. Keď zosočím z rebríka, vedomím si, že sa t vôbec nič nezmenilo, teda skôr nikto tu nič nepozmenil. Teta Esther sem stále príde len poutierať prach. V jednom rohu bol stôl a stoličky a samozrejme nesmeli na stole chýbať nejaké prísady do elixírov, tie ste v tomto dome našli doslova na každom kroku. Boli tu uložené, pretože niektoré prísady potrebujú chlad a ten niekedy hore v dome nieje. Pod stolom nechýbal koberec zo srsti zvieraťa, niekedy som mala pocit, že ma oči toho zvieraťa pozorujú. Na druhom konci miestnosti pozdĺž steny boli tenké matrace naplnené senom a na nich boli poukladané hrubé deky. Tých matracov tu bolo len osem, pretože Mikael s nami do úkrytu nechodil, on stále strážil v dome aby sa sem náhodou žiaden vlkolak nedostal.

Ako každý krát idem do svojej postele, nieže by som chcela spať, ale mám tam väčší pocit bezpečia. Od tej noci s Bekou to robím stále a niekedy sa aj rozplačem, vtedy ma musí prísť niekto z rodiny utešovať. Väčšinou je to Kol čo je zvláštne, lebo ostatní by predpokladali, že to bude Bekah ako moja najlepšia kamarátka. Kol je to preto, lebo ma dokáže vždy dokonalo rozosmiať a ja zabudnem na všetky ostatné veci naokolo. A popravde, Rebekah na tom bola počas splnu rovnako ako ja.

Obmotám si okolo tela deku a kolená si pritiahnem bližšie k hrudi. Opriem sa chrbtom o stenu a pozorujem ako zlieza teta Esther dole po rebríku. To je divné, ona vždy zlieza po rebríku ako posledná, kde je teda Niklaus a Henrik? Rebekah a Elijah si sadajú k stolu a vedú o niečom konverzáciu. Finn sa nervózne prechádza po miestnosti a príde ku nemu Esther a niečo mu pošepká, on prikývne súhlasne hlavou. Síce neviem čo mu pošepkala, ale neskôr sa jej na to určite spýtam. Kol si vyberie z vrecka svoju loptu vyrobenú z kože a začne si ju hádzať o stenu. Teta Esther naňho škaredo zazrie keď si uvedomí čo začal robiť, pretože ju veľmi irituje zvuk odrážajúcej sa lopty o kamennú stenu. Kol ako keby si ju nevšímal a ďalej si loptu hádzal o stenu; nechápem ako dokáže takto odporovať Esther, ja samotná pred ňou mám obrovský rešpekt, ale to pred celou rodinou už len preto, že môžem u nich bývať. Kolovi závidím aj to, ako dokáže byť teraz pri splne taký pokojný, nič si z neho nerobí, tváril sa ako keby bol obyčajný večer.

,,Teta Esther." zakričala som na ňu, pretože som začula vytie vlkolakov a automaticky som sa roztriasla.

,,Áno Raina, čo potrebuješ?" opýta sa materským tónom.

,,Mohla by si sem prosím prísť?"

,,Och, áno, samozrejme." vykročí smerom ku mne a sadá si ku mne na posteľ a pomaly ma objíme okolo ramien. Ja jej položím hlavu na rameno.

,,Kde je Niklaus s Henrikom?"

,,Netuším, ale mám neuveriteľný strach. Možno sa niekde pozabudli a trávia noc niekde tak ako vy kedysi s Rebekou," priškrteným hlasom povedala a ja som sa v tej chvíli začala taktiež veľmi báť, ale verila som Niklausovi, že sa o Henrika postará.

,,A mohla by si mi prosím povedať príbeh?" opýtala som sa po dlhšej chvíli ticha.

,,A o čom?"

,,Ako vznikli vlkolaci," cítila som ako sa napla. ,,stále si sa bránila tomuto príbehu, ale myslím, že som už dosť stará na to aby som ho počula."