It was (no) mistake || [The Originals FF]

LXVI

,,Takže," objavila sa za rohom dverí Olivia a s rešpektom sa na mňa pozerala. ,,Bol to naozaj Klaus?"

,,Samozrejme," bez váhania som odpovedala.

Opatrne vošla do izby. ,,Ospravedlňujem sa. Už nikdy nič také neurobím. Kebyže to pokračuje ďalej," nachvíľu sa odmlčala a pokračovala veľmi potichu. ,,A zabila by som ťa, nechcem si ani predstaviť čo by sa dialo. Rozhodla som sa, že už nechcem pokračovať v zabíjaní a premýšľala som, teda pokiaľ si stále ochotná, mi vysvetliť o iných spôsoboch života?" priblížila sa ku mne o jeden krok.

,,Určite, rada ti pomôžem," ostala som prekvapená z jej milého správania, pretože len pred pár hodinami sa správala dosť povrchne a nepriateľsky. Pripisovala som to jej upírej stránke. ,,Ale myslím si, že najskôr by si mala všetko vysvetliť svojmu bratovi; a bez ovplyvnenia," povedala som hneď ako som ho uvidela sa prebúdzať.

,,Olivia!" vykríkol hneď keď uvidel svoju sestru. ,,Ty si bola mŕtva,"

,,Počúvaj ma," chytila ho za plece Olivia. ,,Všetko čo ti povedala Lorraine bola pravda. Som upír. Viem, že to je veľmi ťažké vstrebať a ospravedlňujem sa za to, že som ti to nepovedala skôr..."

,,Počkaj, ja... neviem čo povedať. Zistenie, že niečo také existuje..." prerušil ju Jayden, ktorý sa zasekával a nevedel čo na to povedať. ,,Čo je potom ona?" ukázal na mňa. ,,Vie o všetkom a iba pohybom ruky ma donútila zaspať čiže tiež má nejaké schopnosti,"skonštatoval a vmiešala sa do toho Olivia.

,,To by ma tiež zaujímalo,"

,,Som čarodejnica," odpovedala som jednoducho ich prekvapené pohľady stáli za to.

,,Ani som nevedela, že niečo také existuje. To preto vieš toľko o upíroch,"

,,Už to tak bude," pokrčila som ramenami.

Jayden sa nadšene pridal do konverzácie. ,,A neboli ste všetky spálené na hraniciach v minulých storočiach?"

Z tejto informácie som ostala prekvapená, pretože som nič také nevedela. ,,No..." nevedela som ako pokračovať. ,,Na toto ti neviem odpovedať, pretože ja som úplne iný prípad a je to na neuveriteľne dlhé vysvetľovanie,"

,,Počkaj, počkaj," zastavila ma Olivia. ,,Vedia čarodejnice nejakým spôsobom pomôcť upírom čo sa týka pobytu na slnku?"

,,Samozrejme. Ale vedia aj dosť upírom ublížiť ako si už mohla zažiť," odpovedala som jej a vedela som presne kam tým mieri. ,,Môžem ti pomôcť s pohybom na slnku, ale len pod podmienkou, že už nebudeš zabíjať ľudí,"

,,Aké zabíjanie ľudí?!" ozval sa vystrašený Jayden a Olivia na to hneď reagovala.

,,O tom potom," nervózne odvetila Olivia svojmu bratovi a bolo na nej skutočne vidieť, že ju všetko o tom zabíjaní mrzí.

,,Chcem o tom počuť teraz. Myslím, že som do toho zapletený viac než dosť," vyzeralo to tak, že Olivia ke rozhodnutá mu to teraz nepovedať. Zrazu sa Jayden pozrel na mňa. ,,Lorraine, myslím si, že potrebujem so sestrou v tejto situácii súkromie, a preto si myslím, že bude najvhodnejšie aby si odišla," po jeho slovách som ostala trochu omámená.

,,Počkaj, čo? Nie Jayden. Je noc, nemôžeš ju len tak zrazu vyhodiť," zastala sa ma Olivia, ale ja som pokrútila hlavou.

Súhlasila som s jej slovami, ale ja som si nemohla nárokovať žiadne právo tu ostávať. ,,To je v poriadku, ja pôjdem," už som sa na nikoho nepozrela. Zobrala som si svoj batoh a urýchlene som opustila dom. Vonku som sa oprela o stenu a zložila som si hlavu do dlaní. Absolútne som nevedela čo mám robiť, pretože som úplne stratená a ešte k tomu je noc. Úplne sa veci pokazili a to som v Anglicku len deň.

Bola som odhodlaná vykročiť vykročiť od ich domu, ale zrazu sa otvorili dvere, v ktorých stála Olivia. ,,Lorraine, počkaj. Môj brat sa zachoval ako pako, keď ta vyhodil a ja ťa tu takto nenechám, pomôžem ti nájsť nejaké uvytovanie," milo sa na mňa usmiala a nikto by neveril tomu, že ma táto osoba dnes chcela zabiť.

,,Ale čo slnko?" ustarostene som sa opýtala a ona nad tým mávla rukou.

,,S tvojim dovolením by som v tvojej izbe ostala až do večera,"

,,Samozrejme," ani som nerozmýšľala nad odpoveďou a hneď som prikývla.

Zaviedla ma do centra mesta do hotela a vybavila mi izbu na dobu neurčitú. Následne som ju sledovala po schodoch do mojej hotelovej izby.

V izbe sa nachádzala jedna manželská posteľ a menšia kúpeľňa. Nemohla som si sťažovať. ,,Máš to tu na tak dlho ako chceš," usmiala sa na mňa Olivia.

,,Ďakujem," posadila som sa na posteľ a pokračovala som. ,,Hneď ráno nájdem obchod kde kúpim suroviny na tvoj prsteň, ale ak ti to nevadí, rada by som sa konečne vyspala po tomto náročnom dni," nervózne som sa usmiala a ona hneď prikyvovala.

,,Samozrejme, samozrejme. Nebudem ťa vyrušovať," popriala mi ešte Olivia dobrú noc, ale aj keď som sa jej snažila dôverovať, vytvorila som si okolo seba magickú bariéru.

————————————————————
Novú kapitolu som sa rozhodla vydať ako "privítanie" Legacies 😄
Môžete mi na prvú epizódu napísať vaše názory, ale ja vám len poviem, že som z toho milo prekvapená a určite budem ďalej pozerať.

A čo si myslíte o novej kapitole? Teda dúfam že si na mňa spomínate po tom mesiaci 😅❤️

Uvítam akékoľvek názory a teším sa ma vás pri ďalšej kapitole.

Lúči sa Laurila :*