It was (no) mistake || [The Originals FF]

XLIII

Vošla som opäť mne známymi dverami do domu a než som si stihla čokoľvek uvedomiť, ostala som pritlačená o stenu Damonom ako mi o ňom už stihol povedať Stefan. Damon ma škrtil a ja som nič nerobila, lebo som si chcela získať dôveru všetkých v miestnosti, len cez zaťaté zuby som precedila: ,,Poviem vám o Klausovi, čokoľvek budete chcieť vedieť," v tej chvíli ma pustil a ja som dopadla na kolená.

Hodnú chvíľú nikto nič nehovoril až Damon vykríkol: ,,Vy ste sa úplne pomiatli! Chcete veriť niekomu kto má na sebe oblečený halloweensky kostým?"

,,Počkajte," jednoducho som odpovedala a nechala som ich utápajúcich v ich myšlienkach. Ja som si pomaly sadla na niečo čo vyzeralo ako veľmi podivná stolička a pri dosade ma tá vec prekvapila, lebo bola neuveriteľne mäkká. Prečo táto vec nebola v mojej dobe? (Veenka06 :D). Po chvíli som si uvedomila, že ma každá osoba pozoruje a tak som teda prestala skúmať divnú stoličku podomnou.

Keď už som sa dozvedela, že má už teraz prísť tá čarodejnica, dostala som menší nápad aby mi verili, lebo ja od nich, teda od konkrétne tej čarodejnice pomoc potrebujem.

Všetky pohľady vrátane môjho sa zrazu otočili na dvere, ktoré sa pomaly otvorili a stálo v nich nižšie dievča, ktoré znehybnelo v pohybe a následne sa otočila na Damona a Stefana. ,,Neviem s akou mágiou ste sa tu zahrávali, lebo ani neviem ako by ste sa k nej dostali, ale asi sa to dosť zvrtlo, podľa toho čo cítim," jej hlas znel autoritatívne. Mňa si asi ešte nevšimla, a preto som sa postavila a jej oči zablúdili rázom ku mne, ,,Wau,"  nadchla sa a nikto iný v miestnosti nechápal čo sa deje. Ja som to vedela, nadchla ju sila mojej mágie. Prešla bližšie a ja som si až vtedy všimla veľkej knihy v jej rukách. Grimoár.

,,Skvelé," potichu som povedala a zobrala som si tú knihu z jej rúk.

,,Hej!" jej výkrik som si nevšímala a začala som listovať. ,,Vysvetli mi niekto prosím čo sa tu deje?" ostala úplne zmätená.

,,To my tiež ani celkom netušíme," odpovedala jej Elena a ďalej som si ich konverzáciu nevšímala.

Po preskúmaní pár stránok som už skoro vykríkla. ,,Toto má byť snáď nejaký vtip? Čo je to?" nechápavo som povedala a sledovala som stránky.

,,Čo je na tom zlé?" pre zmenu sa opýtala čarodejnica.

,,Toto," naznačila som knihu. ,,Sú úplné nezmysly. Je to zbytočne prekomplikované a ani ja sa z toho nedokážem vyznať. Máte niečo na písanie?" opýtala som sa radšej takto, lebo som si nebola istá či ešte po tých rokoch používajú uhlíky. Potešilo ma keď mi niekto do ruky dal vec čo sa dosť nápadne podobala uhlíku. Prelistovala som sa až na samý koniec kde boli čisté strany a začala som spisovať zaklínadlo o lži a pravde. Po dokončení som tu stránku vytrhla a podala ju čarodejnici.

Ona sa na mňa tiež dosť nechápavo pozrela a to bol znak, že tomu nerozumela. Hlboko som si povzdychla a na ďalšiu voľnú stranu som začala spisovať  to isté zaklínadlo len v tej forme aká bola v celej knihe. To mi trvalo oveľa dlhšie, lebo som tam musela pár vecí poupraviť a nahradiť ich niečím iným. Po dopísaní posledného znaku som stránku opäť vytrhla a podala som ju jej. Čarodejnica si to preskúmala a po krátkom kývnutí začala kúzlo zosielať. Po minútach som cítila, že sa jej to podarilo a od vyčerpania dosadla vedľa mňa na túto divnú stoličku.

,,Takže teraz, keď ste si prešli svojimi hókus-pókus vecami, čo keby si nám povedala čo Bon-Bon preniesla za kúzlo," obrátil sa na mňa Damon a v hlase mu bol cítiť slabý sarkazmus.

,,Vaša čarodejnica na mňa zniesla zaklínadlo lží a pravdy. Môžete sa ma spýtať čokoľvek na Klausa a keď zaklamem, prameň mojich vlasov sa sfarbí do čierna,"

,,A ako máme vedieť, že to bude fungovať?" opýtal sa pozorne Stefan.

,,Volám sa Elizabth," povedala som a cítila som ako sa mi jeden prameň vlasov farbí do čierna. Našťastie, neostáva to natrvalo.

,,Tak myslím, že by sme mohli začať najzákladnejšou otázkou," ujal sa velenia Stefan. ,,Ako to, že poznáš Klausa? Respektíve, stretla si ho alebo si len o ňom počula?"

Neváhala som odpovedať. ,,Vyrastala som s ním, ako dieťa," táto veta vyrazila všetkým dych. ,,A dovolím si povedať, že ho poznám viac ako, niektorí jeho súrodenci." narážala som na Finna a Kola.

,,Počkaj, počkaj!" stopla ma Elena. ,,Klaus bol najprv človek? A koľko mal súrodencov?" asi chcela vedieť či tí tiež žijú.

,,No áno, bol. A myslím, že dohoda sa nevzťahovala na to, že vám poviem niečo o jeho rodine, poviem vám iba o Klausovi." a hlavne som sa na to necítila...

,,V poriadku, a vieš nám ešte niečo o ňom povedať, napríklad, prečo toto robí, ako sa stal upí-"

Stefana prerušil nechápavý hlas Damona. ,,Ako to, že nikoho z vás nezaujíma, že človek žil niekoľko stoviek rokov bez toho aby sa stal upírom?"

,,Lebo vedia, že by som vám na to neodpovedala a ak to chcete naozaj počuť, opýtajte sa Eleny, tá vie skrátenú verziu," zamrmlala som, lebo som nerada spomínala na tú kliatbu a Damon sa už netváril tak samoľúbo. ,,A aby som odpovedala tebe, Stefan, nemám poňatia ako sa stali upírmi, lebo to je už ďalší príbeh," milo som sa na neho usmiala a po chvíli ticha v miestnosti som si opäť prelistovala grimoár čarodejnice, ale nad jednou stránkou som sa zarazila. Bola tam poupravená verzia môjho kúzla. Kúzla na očarovanie prsteňa pre Kola. ,,To je predsa moje kúzlo," zašepkala som. ,,Čo je to denný prsteň?"