,,Čo mi to hovoríš Lorraine?" nechápal Elijah a s nakrčeným obočím.
,,Počul si," ubezpečila som ho, ale on pokrútil hlavou.
,,Ako? Je upír?" stále sa nechápavo pýtal a ešte si plne neuvedomoval čo som mu povedala.
,,Nie je upír, je silná čarodejnica viazaná istým kúzlom," v tej chvíli akoby Elijahovi došlo čo mu celú dobu hovorím.
,,Myslíš to vážne?" pár sĺz šťastia mu stieklo po líci a ja som rýchlo prstom jeho slzy zotrela. Celú dobu som šťastne prikyvovala a on ma rýchlo schytil za ruky. ,,Kde je? Prečo s tebou neprišla?" rýchlo sa ma pýtal.
,,Nemohla," smutne som povedala. ,,Je s Tristanom, veľmi silno si ju stráži," jeho úsmev z tváre veľmi rýchlo zmizol.
,,Tak ideme za Tristanom," Elijah sa postavil a bol odhodlaný poctiť Tristana svojou návštevou, ale ja som mu to zatrhla.
,,Chcela som, ale nemôžeme. On nemôže vedieť, že o Alexe vieme. Tristan nad ňou má výhodu a to tú, že je Alexa viazaná svojim životom k životu iného upíra. To kúzlo nepoznáme a nevieme čo Tristan spraví ak sa dozvie, že aj ja som nažive. Možno by bol schopný toho upíra zabiť a nemám ani poňatia čo by to spravilo Alexe. Nemôžeme to riskovať. Má ma kontaktovať, o čomkoľvek ti samozrejme dám vedieť," vysvetľovala som mu, ale jeho pohľad akoby zamrzol.
,,Alexa?" zašepkal a ja som s tým najväčším úsmevom na tvári pritakala.
,,Skratka od Alexandrine," pohladila som ho po pleci, lebo vyzeral, že sa každou chvíľou od šoku zrúti. ,,Je nádherná. Má hnedé vlasy a tvoje správanie, je čistá ty. Má neuveriteľnú eleganciu v pohyboch a je tak veľmi zdvorilá a vzdelaná. Samozrejme oči má moje," zasmiala som sa. Elijah sa nad mojimi slovami uškrnul a napravil si kravatu aby opäť vyzeral elegantne. Tak elegantne ako som práve opísala jeho dcéru. V tej chvíli som ho musela objať a pošepla som mu do ucha: ,,Myslím, že na ňu môžeme byť obaja veľmi hrdí,"
Odtiahol sa z objatia a prikývol. ,,Určite na ňu môžeme byť hrdí, hlavne za tie roky čo zvládla s Tristanom. Síce som ho ja premenil na upíra, ale je skutočne neznesiteľný,"
,,Oh ver mi, zažila som si jeho správanie," spomenula som si na tie časy keď som robila komornú na jeho hrade.
,,Nevieš sa s ňou spojiť? Nemal by to byť problém nie? Môžeme použiť kľudne moju krv," navrhol, ale ja som jeho myšliemku vyvrátila.
,,Nemôžem. Ešte dávno, keď som ju čakala tak som na ňu použila zaklínadlo, ktoré ju učinilo nevystopovateľnou. Ona ma môže jedine kontaktovať,"
,,Dobre teda," povzdychol si Lijah. ,,Teším sa na tú chvíľu keď ju stretnem," zasníval sa.
,,Ona sa tiež nemôže dočkať. Rozprávala mi, že netuší ako vyzeráš aj napriek tomu, že si jeden z Pôvodných. Mám jej telefónne číslo, ale podľa mňa by ste sa mali prvýkrát stretnúť osobne," s úsmevom som mu chytila dlaň a on chápavo prikývol.
,,Máš pravdu Raina, stretnutie je to najlepšie čo by sme mohli spraviť," vreckovkou, ktorú mal v obleku, si utrel pár sĺz, ktoré opäť vyšli z jeho očí a upokojil sa. ,,Vlastne, predtým než si mi povedala o Alexe," jej meno vyslovil s veľkým dôrazom, ,,chcel som ťa poprosiť aby si so mnou šla na dnešný ples, ktorý usporiadava moja matka s Niklausom," požiadal ma a ja som sa na neho pozrela s nakrčeným obočím. Neverila som, že to myslí vážne.
,,Čo si nepočul čo som ti o Esther pred chvíľou hovorila?" založila som si ruky vbok a prebodávala ho pohľadom.
,,Áno myslím. Viem, že som ti povedal, že som rád, že sa s nami chce matka usmieriť, ale rád by som sa taktiež ubezpečil či to myslí vážne. A ty si jediný človek čo by mi v tomto vedel pomôcť. Poď so mnou prosím," stále som sa naňho pozerala pohľadom, ktorý mu mal naznačovať, že nikam nejdem, ale vo svojom vnútri som nad tým skutočne uvažovala. ,,Prosím, budeš mať šancu obliecť si krásne šaty,"
YOU ARE READING
It was (no) mistake || [The Originals FF]
FanfictionPoznajú sa od malička... ...prežil s ňou detstvo. Prečo toho zažili tak veľa? Možno by to teraz tak nebolelo. Ľudia robia chyby... ...ale na túto chybu sa dá pozerať z oboch pohľadov. ____________________________________ Bude ľutovať...