It was (no) mistake || [The Originals FF]

Memory XII

1000 n.l./13 rokov

,,Raina, Lorraine vstávaj." niekto mi šepkal do ucha. Otvorila som oči a nado mnou sa skláňala teta Esther.

,,Čo sa deje?" opýtala som sa ešte dosť rozospatým hlasom.

,,Poď, vysvetlím ti to v kuchyni." potiahla ma za ruku a ja som si druhou rukou šúchala oči. Pri pohľade z okna som zistila, že je ešte hlboká noc, čo by odo mňa takto neskoro potrebovala?

Usadila ma na stoličku a potichu mi začala vysvetľovať. ,,Mám takú teóriu a potrebujem teba aby si mi ju mohla potvrdiť, lepšie povedané, potrebujem tvoju krv." moju krv?

,,A to si ma budila teraz len preto aby si vyskúšala nejaké kúzlo? To to nemohlo počkať do rána?"

,,Nie nemohlo, zatiaľ o tom nikto nevie." teta Esther sa postavila a odišla niekam. Priniesla mi pohár a malý nožík.

,,A povieš mi aspoň o čom ta tvoja teória je?" bola som dosť otrávená. Nielenže ma zobudila tak neskoro v noci, ale ešte s ňou nie som dokonale usmierená, skôr to ona ma ignoruje.

Prevzala som si od nej ten nožík a ona pohár položila na stôl. Rezla som si do dlane a aby som úprimne povedala, toto nenávidím. Neuveriteľne to bolí, ale snažím sa nič neprejaviť. Krv pomaly steká po stene pohára až na dno a teta Esther mi priloží na ruku obrúsok keď usúdi, že jej tá krv stačí. ,,Tak o čom je tá teória?" dúfam, že mi už teraz odpovie.

,,O tvojej rodine."

,,Čože?!" povedala rodine? Veď nikto nevie nič o mojej pravej rodine. Pozerala som sa na ňu nedôverčivo.

,,Pred rokom kedy som sa ti snažila dostať do hlavy, chránilo ťa veľmi mocné uzamykacie zaklínadlo. Tento typ zaklínadla si nemohla zniesť ty, pretože netušíš nič o tomto druhu mágie a tak som si spojila pár vecí a napadlo mi, že ho jedine mohol zniesť nejaký člen tvojej pravej rodiny. Celé mesiace som skladala jednotlivé časti mnohých kúziel aby som mohla vyrobiť zaklínadlo, ktoré by to malo prisvedčiť, preto som sa ti celé mesiace vyhýbala." tak toto mi už dáva zmysel, ale to nevysvetľuje tie tri roky ignorovania od vtedy čo zomrel Henrik.

,,A na akom princípe to funguje?"

,,To nie je podstatné." začala pripravovať jednotlivé ingrediencie na stôl. Pergamen položila na stred stola a jeho okolie obsypala bielym prachom. Moju krv  zmiešala s nejakými bylinkami a kvetmi a celú tu zmes položila do stredu pergamenu. ,,Phasmatos ligerius, nuelle allar, phasmatos riov, nuelle allar, phasmatos ligerius, nuelle allar..." začala pomaly odriekavať kúzlo a zmes z misky pomaly začala vytekať von. Teta Esther na chvíľu prestala, misu odstránila a už tam zostal iba pergamen s krvou. Znova začala odriekavať. Fascinovane som hľadela na zmes, ktorá sa začala tvarovať do hviezdy. Teta Esther prestala. Otvorila oči a usmiala sa. ,,Vedela som to, vedela som, že mám pravdu," otočila sa na mňa. ,,Je to pravda, jeden člen tvojej rodiny stále žije."

Bola som veľmi prekvapená a samozrejme som ani pred tým nepochybovala o jej úsudku. Ale stále tomu nemôžem uveriť, člen mojej rodiny stále žije. ,,A nevieš zistiť kto to je?"

,,Je mi to ľúto, ale neviem," pousmiala sa na mňa. ,,Ale už si choď ľahnúť, viem, že som ťa takto zobudila tak musíš byť unavená."

Jej slová nedávali vôbec žiaden zmysel. Najprv ma zobudí aby zistila či niekto z mojej pravej rodiny ešte stále žije, ale následne mi povie, že nevie zistiť kto to je. Pokrútila som nad tým hlavou a išla som si opäť ľahnúť. Celú jej šarádu som nechala tak, lebo by nemalo zmysel sa o to zaujímať viac. Nič by mi aj tak nepovedala.

,,Poď von Bekah, prosím, už je to večnosť čo sme nič nerobili." snažila som sa ju ťahať za ruku, ale ona stále stála na mieste. ,,No ták."

,,Fajn, ale poďme hneď teraz, ber loptu a smer studňa." rozosmiala sa a ja som zobrala loptu a išla som za ňou. Studňa sa nachádza trochu mimo od dediny, ale dedina to je stále.

,,Postreh!" zakričala na mňa Bekah keď už sme tam došli. Hodila po mne loptu, ale ja som ju nechytila, zase. Lopta letela za pár domov a už teraz mi bolo jasné, že pre ňu budem musieť ísť.

,,Prečo?" Bekah sa rozosmiala a ukázala mi, že nech tam už idem. ,,To ti vrátim!" zakričala som na ňu ešte. Za chrbtom som videla ako sa ona uchechtla. Pokrútila som nad ňou hlavou a vydala som sa za loptou.

Zatočila som za roh a uvidela som už konečne tú loptu, ale keď som sa poobzerala bol tam ešte niekto iný. Bol to Niklaus a Tatia? Od šoku som otvorila ústa. Ale vyzerali byť dosť zaneprázdnený sami sebou, pretože sa bozkávali! A mňa si vôbec nevšimli. Viem, že s Tatiou mal aférku Elijah, ale, že aj Niklaus? Snažila som sa tam nepozerať a išla som si pre loptu, ktorá bola dosť blízko pri nich. Chcela som tam ísť čo najtichšie, ale to by som nebola ja keby som niečo nepokazila. Potkla som sa o kameň.

Obidvaja sa od seba urýchlene odtrhli a Niklaus sa okolo seba poplašene pozeral. Keď si všimol, že som to ja vyzeral dosť rozpačito. Veď aj právom, lebo bolo divné vidieť svojho ,,súrodenca" bozkávať sa.

,Prepáčte za vyrušenie?." nervózne som sa poškrabala za uchom. Urýchlene som zobrala loptu a nechala som vyjukanú Tatiu a Niklausa za sebou. Utekala som k Rebeke a keď som ju už uvidela vybuchla som od smiechu.

,,Kde si bola tak dlho? Veď nemôže byť také ťažké ísť pre jednu loptu."

Rozišla som sa ku nej a do ucha som je pošepkala. ,,Prichytila som Niklausa a Tatiu v hmm... bozkávali sa." rozosmiala som sa a Bekah sa ku mne pridala.

,,Ale nebola predsa s Elijahom pred pár týždňami?" prestala sa smiať a nahodila vážny výraz.

Keď sa nad tým zamyslím tak už som si na to predtým spomenula, ale neriešila som to. ,,Myslíš, že si s nimi zahráva?"

,,Ja si myslím, že áno, pretože ešte pred Elijahom bola s Nikom."

,,Tak neviem ako ty, ale ja sa s Niklausom doma porozprávam."

,,A ja s Elijahom." rozhodla Bekah. ,,Nesmie nás nič rozdeliť, a už vôbec nie nejaké dievča."

Má pravdu, ešte sa Elijah s Niklausom rozhádajú.

-----------------------------------------
Prvá zmienka o Tatii, už bolo načase, čo? :D
Čo hovoríte na objavenie člena Raininej rodiny?

Ak sa vám kapitola môžte hodnotiť či už za pomoci votes, alebo komentárov.

See you soon, Laurila ❤️