It was (no) mistake || [The Originals FF]

LIX

Prizerala som sa tomu ako Niklaus spolu so Stefanom ovplyvnili predavačku v obchode aby nekričala a Stefan sa jej následne zahryzol do krku. Odvrátila som pohľad a zobrala som si z najbližšieho regálu nejaké jedlo a urýchlene som vyšla z obchodu.

Sadla som si do auta, pretože som nechcela počuť zúfalé výkriky predavačky. Zakusla som sa do sendviča, ktorý som si zobrala a s nohami vyloženými na sedadle som pozorovala temné ulice okolo mňa.

Keď sme sa opäť vydali na cestu, ľahla som si a so strachom som zaspala. Bola som predsa v aute s dvoma vraždiacimi upírmi, čo neznamenalo v žiadnom prípade pokojný spánok.

Prebudila som sa keď už slnko bolo vysoko na oblohe a uvedomila som si, že som sama v aute a vedľa mňa sa nachádzal papier. Hneď som si ho chcela prečítať, ale na mojich rukách sa nachádzali železné putá. Zamračila som sa nad nápadom spútať mi ruky a chcela som ich roztrhnúť pomocou mágie, ale zrazu som v sebe necítila ani špetku nadprirodzených schopností. Po tom ako som sa pokúsila zniesť iné kúzlo a nevydarilo sa, spojila som si dve a dve. Tie putá mi zabraňovali použiť mágiu. V hlave som začala preklínať Niklausa, ale aj napriek tomu som sa opatrne natiahla po papieri a prečítala som si ho. Našťastie bol napísaný písmom, ktoré som poznala. Príď za nami. ,,Kam?!" nahnevane som povedala, lebo na lístku sa nenachádzalo nič iné.

Otvorila som dvere, čo bolo na moje prekvapenie dosť ťažké a vystúpila som. Ocitla som sa na zelenej lúke a okolo mňa bolo veľa lesov. A teraz kam? pomyslela som si a začala som sa dokolečka prechádzať popri vstupoch do lesov a zároveň som rozmýšľala čo by tu chcel niekto ako Niklaus robiť.

Zrazu som zbadala na jednom strome zaviazanú červenú stužku, presne takú akú som si viazavala do vlasov ako dieťa. Mohla to byť len náhoda, ale nikde sa žiadne iné znamenie nenachádzalo, a preto som to riskla a vydala som sa tým smerom.

Po dlhšom čase chodenia som konečne začula nejaké hlasy, skôr výkriky. Niekto musel byť blízko, a preto som sa rozbehla. Zastala som až na mýtine kde bolo veľa ľudí, ale najhlavnejšie Niklaus, so Stefanom. Aj z tej diaľky som videla, že Niklaus má pery od krvi a v rukách držal ženu, ktorú následne pustil na zem. ,,Niklaus," potichu som zašepkala aby ma zaregistroval a podišla som bližšie, ale keď som stúpla na pár vetvičiek, ktoré podomnou zapraskali, väčšina pohľadov sa obrátila na mňa.

,,Akurát včas Raina, som skutočne tád, že si nič neviviedla," arogantne sa pousmial Niklaus.

,,S týmto asi ťažko," zahrkotala som s putami. Po tejto vete som si začala viac všímať okolie a uvedomila som si, že Stefan stojí pri jednom mužovi, ktorý pil z ruky krv iného muža. Celá situácia vyzerala dosť zaujímavo a úprimne ma zaujímalo čo si Niklaus tentokrát zmyslel, že urobí.

Ani som sa nenadiala a ku sebe si ma pritiahol jeden z mužov a priložil mi ku krku nôž. Prečo stále ja skončím s nožom pod krkom? Otrávene som si povzdychla, ale moja nervozita stúpla keď som si uvedomila, že sa z tohto nedostanem mágiou kvôli mojim spútaným rukám. ,,Prestaň so zabíjaním našich ľudí, Klaus," ozval sa sebavedomo muž, ktorý ma držal. ,,Alebo podrežem tvojej kamarátke hrdlo," pritlačil k môjmu krku nôž ešte silnejšie.

,,Nie je to moja kamarátka," arogantne sa usmial Niklaus a vedela som, že to spravil len preto, lebo si myslel, že tým získa nejakú výhodu.

,,Vieš, že ťa nenávidím, Niklaus," sykla som a v hlave som ho začínala preklínať všetkými možnými kliatbami. Pozerala som sa Niklausovi do očí a on sa taktiež vpíjal do môjho pohľadu. Môj život teraz záleží len na ňom a na jeho rozhodnutí či poslúchne svoje ego alebo prekáže malý náznak zraniteľnosti.

Ukázal prstom na muža, ktorý ma držal a v jeho očiach sa zablysol hnev aj strach. ,,Neublížiš jej," hovoril Niklaus veľmi potichu. ,,Alebo ti donesiem pred tvoj prah niečo horšie ako smrť," precedil pomedzi zuby a o pár krokov sa blížil.

,,Nevyzerá to tak, že by to nebola tvoja priateľka," na toto už nemal Niklaus odpoveď. Pohľadom som ho prosila o oslobodenie, ale sčasti som si vydýchla, lebo po tejto Niklausovej vyhrážke som nečakala, že by mi muž, ktorý ma držal akokoľvek ublížil. Predsa len mal Niklaus určitú povesť. Nemilé prekvapenie však prišlo keď som ucítila ako sa nôž priložený k môjmu krku pomaly zarýva do kože a cítila som prvé kvapky krvi ako mi stekali po mojom krku. Nemôže to ísť takto ďalej, lebo ma zabije.

,,Niklaus, prosím," znela som ešte naliehavejšie.

Hodnú chvíľu nič nehovoril, vyzeralo to tak, že si v hlave začal vytvárať rôzne scenáre tejto situácie a či z toho niečo vyťaží. Pristúpil ešte bližšie a s hnevom hlase precedil pomedzi zuby: ,,Odídeme, teraz ju nechajte ísť," v tú chvíľu ma muž pustil a Niklaus ma chytil do náruče a vďaka svojej rýchlosti sme sa ocitli na nejakom inom mieste v lese.

Odstúpila som od neho a hneď som sa začala obraňovať. ,,Nemôžeš ma viniť za to, že som sa opäť stala obeťou a ty si ma musel opäť zachraňovať, toto je v prvom rade tvoja vina," snažila som sa ostať kľudná, ale bála som sa ako Niklaus zareaguje, kvôli jeho správaniu od kedy som ho po mojom prebudení stretla.

,,Čo?" nechápavo nakrčil obočie. ,,Nie, na to som si v tejto chvíli ani nepomyslel," jeho reakcia ma prekvapila. ,,Niečo sa pokazilo pri tom rituáli, niečo je zle!" jeho tón hlasu sa každou chvíľou stupňoval. ,,Do čerta s rituálmi, do čerta so snahou!" päsťou buchol od hnevu do stromu, ktorý sa v dôsledku nárazu mierne ohol. ,,Urobil som všetko čo sa odomňa požadovalo, nemohol som urobiť chybu," začal sa prechádzať dookola a znel skutočne naštvane, dlho som ho už nepočula takto vyvádzať.

,,Čo sa deje?" ostala som mierne prekvapená z jeho správania. O rituále, ktorý ho premenil na hybrida som počula, ale očividne ten rituál mal aj iný význam, o ktorom som nevedela.

,,Vďaka smrti dvojníčky, by som mal byť schopný vytvárať ďalších hybridov pomocou upírej krvi, ale nefunguje to! Musím sa spojiť..." Niklaus to nedopovedal, lebo sa pri nás objavil Stefan. Pravdepodobne o tom nechcel hovoriť pred ním, ale mám určite v pláne zistiť od Niklausa viac o tom rituále.

,,Mohol by si?" poprosila som Niklausa a poukázala som na putá a on mi ich následne s otráveným výrazom strhol z rúk. Ešte pred tým než sme odišli z lesa, odtrhla som si pár kusov šalvie, ktorú som zazrela s vedomím, že ju určite použijem ak sa budem chcieť súkromne porozprávať s Niklausom.

__________________________
Je tu ďalšia kapitola po dlhšom čase. Aj keď v tejto sa toho mnoho nestalo, verím, že ďalšie budú zaujímavejšie najmä vďaka návšteve Chicaga, ktoré nás čaká ak si dobre pamätáte 3 sériu TVD. :)

Lúči sa Laurila :*