It was (no) mistake || [The Originals FF]

XXXVI

Pár ľudí sa ku mne snažilo dostať, ale stále sa zastavili predomnou pár metrov akokeby ich tam držala nejaká neviditeľná bariéra.

Neuveriteľne som sa začala triasť keď už sa ku mne vedeli priblížiť a jeden muž ma držal pod krkom vo vzduchu. Nevedela som sa nadýchnuť a snažila som sa polapiť aspoň kúsok čerstvého kyslíku. ,,Dosť!" skríkol niekto v pozadí a ja som a veľkým nárazom dopadla na zem. Tá Aya sa nadomňa naklonila a vystrela pred seba ruku. Ja som sa jej na tú ruku ani nepozrela a vstala som sama aj keď som mala pocit, že sa mi každú chvíľu kolená podlomia. Zakrútila sa mi hlava a Aya ma chytila do náruče. Svoju ruku si priložila k perám a bolo počuť zvuk kusnutia. V rýchlosti mi tú krvávajúcu ruku priložila k perám a ja som od ľaku trochu krvi prehltla. Vystrašene som otvorila oči a oddialila som sa od nej.

,,Čo a kto ste?" výhružne som zašepkala a stále som sa strachom triasla.

,,Sme Strix." jednoslovne odpovedaala jedna žena z diaľky.

,,A to znamená čo?" z nikoho som nespustila oči.

,,Skupina mýtických stvorení. Upírov." odpovedala Aya.

,,Ale to nie je možné!" zakričala som a všetkých ich prešla pohľadom. ,,Tí existujú len v rozprávkach pre malé deti." cúvla som dozadu a narazila som o strom. Cítila som sa ešte viac bezmocná. ,,Ale keď ste upíri, prečo ešte niesom mrtvá?"

,,Lebo máš nevšednú moc."

,,Ako to myslíte?"

,,Si naozaj silná čarodejnica a máš obrovský potenciál. My taký potenciál vieme rozvíjať." Aya sa mi snažila sa mi prehovoriť do duše, ale ja som stále neveriacky krútila hlavou. Čarodejnice, čo je to za hlúposť? ,,Ja ti teraz sľubujem, že ti nikto neublíži a ostaneš v bezpečí. Čo keby si nám povedala svoje meno?" jej hlas znel milo a neverila som, že je to tá istá osoba, ktorá sa ma snažila pred pár minútami zabiť, ale aj napriek tomu som jej odpovedala na otázku.

,,Alexandrine." takmer nečujne som zašepkala.

,,Tak Alexandrine, budeš mi veriť a pôjdeš s nami?"

,,A prečo by som niekam mala s vami chodiť? Pred chvíľou ste sa ma pokúšali zabiť  teraz vám mám dôverovať?" ironicky som sa zasmiala a čakala som na Ayinu odpoveď.

,,Lebo tvoja moc môže byť nebezpečná ak ju nebudeš poriadne ovládať." odpovedala ako keby tú odpoveď mala pripravenú vopred.

Zvážila som všetky svoje možnosti. Ak hovorí pravdu, tak pre mne podľa jej opisu môže hroziť nebezpečenstvo. Celkom nedôverčivo som jej podala ruku a ona sa spokojne usmiala. ,,A čo moje veci?" zašepkala som celkom smutne.

,,Nech sa páči." Aya mi hodila do rúk moju brašnu.

Zmätene som sa okolo seba pozerala a nechápala som kedy to vlastne stihli. ,,Ale ako?"

,,Všetko ti to môžem vysvetliť po veste." prikývla som a Aya mi ukázala koč, do ktorého som mala nasadnúť. Možno to budem neskôr ľutovať, ale v tejto chvíli moja zvedavosť vyhrala.

,,Obrovská rýchlosť a nesmrteľnosť?" chabo som sa zasmiala. ,,Nikdy by som si ani nepomyslela, že niečo také existuje." Aya oproti mne sedela v koči a rozprávala mi o upíroch. Stále som tomu nevedela uveriť. Zrazu som zvážnela, lebo som sa jej chcela niečo spýtať. ,,Čo odomňa v skutočnosti potrebujete?"

Ona na mňa zrazu uprela pohľad. ,,Máš takú moc akú som nikdy u nikoho ešte necítila. Chcem aby si niečo vyskúšala. Jeden experiment." založila si ruky na hrudi.

,,A môžem sa opýtať, čo presne za experiment?" s trochou bojazlivosti som sa opýtala.

,,Pokúsiš sa napojiť na mňa, na moju nesmrteľnosť. Tvoj život bude spätý s mojím a ty by si tiež mohla viesť nesmrteľný život bez toho aby si sa stala krvilačným monštrom." záludne sa usmiala a ja som sa v tej chvíli vystrašila.

,,Čo ak s tým nesúhlasím? Keď nechcem zoslať to kúzlo alebo čo za hlúposť to je?"

,,Dobre, ja ťa do ničoho nútiť nebudem. Ale dám ti ponuku, nikdy si po ničom netúžila? Snažila sa to získať?" opatrne som prikývla a ona pokračovala. ,,Ja ti tvoju túžbu môžem pomôcť splnit a ty na oplátku sa pokusíš to kúzlo preniesť."

Rozmýšľala som. Pomohla by mi nájsť môjho otca? ,,Vždy som si priala jediné, nájsť svojho otca." povedala som potichu s vedomím, že ma aj tak počuje.

,,Skvelé." tlieskla rukami a potom sa opäť na mňa otočila. ,,Vedela by si mi povedať nejaké bližšie informście? Pre príklad, meno?" otázala sa a ja som chvíľu váhala. Bolo ťažké vysloviť jeho meno aj keď netuším prečo.

,,Tristan de Martel."

---------------------------------------------
Oficiálne sa s vami na 11 dní lúčim 👋
Ospravedlňte kratšiu kapitolu, ale už som tam nechcela ďalej rozoberať ďalšie udalosti.

Lúči sa Laurila (trochu smutná Laurila, lebo nebude mať možnosť pozerať seriály 😭😂)