It was (no) mistake || [The Originals FF]

LII

Chvíľu som sa mu pozerala do očí, ale odrazu som mu vpadla do náruče a on ma tuho objal.

,,Odpusť," povedala som cez slzy. ,,Prosím, nezačni ma nenávidieť," rozprávala som piate cez desiate, ale v túto chvíľu som nedokázala rozmýšľať.

,,Lorraina," nežne ma oslovil a ja som sa mu pozrela do očí. Slzili. ,,To ty mne odpusť," urobil krátku odmlku. ,,To my sme sa ťa mali snažiť usilovnejšie hľadať, bola to naša chyba, netušili sme čo ťa mohlo postihnúť a ak to čo vravilš je pravda, neviem si predstaviť čím si si prechádzala, Raina, skús mi odpustiť,"

,,Nemám ti čo odpúšťať, vy ste ma našli len už o tom neviete," opäť som zaborila tvár do jeho hrude so slzami v očiach. ,,Potrebujem všetko niekomu povedať, len mi prosím sľúb, že budeš počúvať," s nádejou som sa na neho pozrela mojim uslzeným pohľadom, cez ktorý som skoro vôbec nič nevidela.

,,Samozrejme, samozrejme, že ťa budem počulvať," v okamihu som sa ocitla v našej izbe prikrytá teplou dekou sediac na jeho posteli. Elijah si sadol na drevenú stoličku vedľa postele a zovrel mi dlaň vo svojich rukách.

Najprv som si v hlave utriedila všetky myšlienky a uznala som za vhodné začať na úplnom začiatku. ,,Najprv ti chcem povedať Elijah, že zatiaľ všetko čo som ti povedala bola bohužiaľ krutá pravda, ja by som ti neklamala," nachvíľu som sklonila hlavu a po chvíli som pokračovala. ,,Po tom ako no... my dvaja, veď vieš; zobudila som sa v lese. Absolútne nič som som si z toho večera osláv nepamätala, ale keď som teba uvidela vedľa mňa ležať, uvedomila som si čo sa mohlo asi stať. Chcela som sa rozbehnúť smerom do dediny, ale tesne pri vstupe mi tomu niečo zabránilo. Bariéra, veľmi silná, ktorá sa začala posúvať a odtláčala ma pomaly do hlbín lesa," spomínala som na tie chvíle. Jeden z mála okamihov kedy som bola vystrašená až na smrť. ,,Stále sa posúvala a ja som takto blúdila dlhé dni. Nemala som čo poriadne jesť ani piť až pokiaľ ma raz nemašla skutočne mocná čarodejnica. Sľúbila mi ochranu a keďže som bola v tej chvíli úplne zúfalá prikývla som a ona ma s ňou spojila kúzlom, o ktorom mi bližšie pobefala až po zoslaní. Malo mi zaručuť nesmrteľnosť, ktorá fungovala na princípe, že budem žiť jeden rok a potom na ďalšie storočie upadnem do spánku. Ja som, ale túto nesmrteľnosť nechcela, ale nemohla som sa tej čarodejnici postaviť, pretože som jej svojou silou mágie nesiahala ani po päty a čo som neskôr zistila, jej nešlo o mňa, sle o to dieťa, ktoré som opatrovala, pretože vedela, že to dieťa je potomkom veľmi silnej čarodejníckej rodiny, čiže Mikaelsonovcov. Vedela som, že so mnou skoncuje, a preto som využila hneď prvej príležitosti na útek. Použila som všetky moje sily aby som sa pred ňou zahalila. Skončila som na hrade de Martelovcov a predtým než niečo povieš, Lijah, áno v tú chvíľu ste ten hrad tiež obývali," chcela som sa zhlboka nadýchnuť a pokračovať, ale on ma prerušil.

,,A prečo si sa neozvala? Vyhýbala si sa kontaktu s nami?! Mohli sme ti pomôcť," znel veľmi zúfalo.

,,Pretože som bola zbalelá, hej?!" rozkrikla som sa a následne som sa opäť ukľudnila. ,,Bála som sa čo mi na to poviete. Ako vieš tak vtedy som bola v vzťahu s Kolom a neodvážila som sa mu povedať, že som strávila čas s niekým iným s niekým iným, dokonca s jeho bratom. Bála som sa, že ma znenávidíte," snažila som sa sťažka udržať slzy. ,,A vtedy som ešte ani nevedela či je to nakoniec Kolove alebo tvoje dieťa,"

,,Oh Raina, keby si vtedy prišla všetko by si si tak uľahčila," pár sĺz stieklo po Lijahových lícach.

,,Ja viem, ale čas bohužiaľ nevrátim," týmito slovami som ukončila túto tému a bola som rada, že to pochopil. ,,No takže, v hrade som skončila ako komorná lady Aurory a každým týždňom sa začalo moje tehotenstvo vyobrazovať viac a viac. Keďže si to jedného dňa lord Tristan všimol, oboznámil ma s tým, že tehotenstvá sú ilegálne keď žena nie je vydatá. A ešte som zabudla opomenúť, že Tristan sa ma snažil zviesť po celý čas na hrade, a preto mu nerobilo žiaden problém navrhnúť mi, že on sa k tomu dieťaťu prihlási. Ja som samozrejme nesúhlasila a vtedy sa mu zrazu prepla osobnosť na neľútostného človeka. Ani neviem prečo to dieťa tak veľmi chcel. Zavrel ma do väzenia. Ja som nemohla použiť mágiu aby som sa odtiaľ dostala, pretože som si uschovávala sily na jedno kúzlo, o ktorom možno inokedy. Držal ma tam samozrejme až do môjho pôrodu, pri ktorom som zomrela, teda nezomrela, skôr som vstala z mŕtvych kvôli kúzlu nesmrteľnosti čarodejnice, ktoré mi nedovoľovalo zomrieť. Ale bohužiaľ, hneď potom ako som oživla, v ten deň prešiel rok môjho živote, po ktorom som upadla do storočného spánku. A hneď po prebudení z tohoto dlhého oddychovania, ma našla tá čarodejnica a potrestala ma za stratu dieťaťa deväťsto ročným spánkom utápania sa v najhorších myšlienkach a spomiebkach. Asi tu môj životný príbeh končí. A nakoniec k tomu dieťaťu. Odnosila som ho deväť mesiacov a ku koncu ani netuším či to bol chlapec alebo dievča," povzdychla som si a utrela som si zbytky sĺz z mojich líc.

Elijah ostal chvíľu ticho, ale po chvíli sa s neistotou ozval. ,,Ale ja myslím, že to viem,"