It was (no) mistake || [The Originals FF]

XLII

900 rokov. 900 rokov! Keď ešte niekedy stretnem Dahliu! Môj hnev v tejto chvíli nejde popísať. V tejto dobe som úplne stratená medzi divnými ľuďmi a vecami. Nikoho tu nepoznám, teda... Spomenula som si na tú asť rozhovoru keď hovorili o Niklausovi a Elijahovi... Nie, nie! To proste nie je možné aby bol Niklaus nažive a Elijah mŕtvy, to by on nedopustil, na to ich poznám až priveľmi dobre. Elijah žije, musí aj keď neviem ako by som sa k nemu správala keby som ho stretla, lebo netuším či si on tú noc pamätá. A keď v tejto dobe stále žije Niklaus, to znamená, že aj zbytok rodiny stále žije. Vzplanula vo mne nádej a teraz sa v tomto mestečku snažím pochytiť nejakú stopu po nejakom kúzle albo mágii aby som sa dostala ku nejakej čarodejnici, ktorá by mi mohla pomôcť. A neverím, že sa tu žiadna nenachádza.

Mágia alebo skôr kúzlo ma zaviedlo do lesa ku nejakej starej kamennej zrúcanine. Na tomto mieste som cítila silné pozostatky mágie z veľmi zložitého kúzla. Takže som sa nemýlila, čarodejnica tu niekde musí byť. Pokúsila som sa toto miesto niekoľkokrát obísť až dokiaľ som nezahliadla schody, ktoré viedli pod zem. Bez váhania som vykročila a po prejdení niekoľkých schodov som začula z podzemia hlasy a celkom ma to prekvapilo. Zišla som z posledného schodu a ocitla som sa v jaskyni, čo ma zarážalo bolo to, že som túto jaskyňu veľmi dobre poznala. Experimentovala som tu so svojimi vlastnými kúzlami  a tu som očarovala aj Kolov prsteň. Pri spomienke na Kola ma pichlo u srdca, ale teraz nebol bohužiaľ čas nad ním rozmýšľať. Usmialo sa na mňa šťastie a mohli by tu byť ešte pozostatky mojich bylinných zásob, pretože každá čarodejnica očarúva svoje byliny a rastliny, s ktorými pracuje, aby jej nevyschli, potom už môžu byť, niektoré k ničomu. 

Po tomto rozmýšľaní som upriamila pozornosť na dve osoby predo mnou. Bola tam Elena a... ďalšia úplne presná kópia Tatie. Možno som sa buchla silno do hlavy... ,,Ty," pozrela sa na mňa Elena.

,,Ja?" nechápala som čo tým chce povedať a tá druhá mala na tvári pobavený výraz a ja som bola stále tak trochu mimo.

,,Moja kamarátka, ona ti ublížila a my sme sa o teba postarali a vôbec netuším kto si," gestikulovala Elena.

,,Som Lorraine, ty si Elena a ako to, že ona vyzerá presne ako ty, ale viem, že to Tatia tiež nie je," nechápavo som rozhodila rukami a prešla som bližšie k nim.

,,Ďalšia dvojnica, tak to je skvostné," uchechtla sa Elenina kópia.

,,Dobre, netuším čo sa tu deje a čo je dvojnica, ale viete mi prosím povedať kde by som v tomto meste našla nejakú čarodejnicu?" povzdychla som si a keď sa nikto neodpovedal, dodala som pre vysvetlenie. ,,Skrátene, jedna čarodejnica ma zoslala do spánku a teraz som sa zobudila po 900 rokoch,"

,,900 rokov?" prekvapene otvorila oči Elena. ,,Počkaj, to môže znamenať," sekavo hovorila a nevedela dokončiť tú vetu. ,,Vieš niečo o Klausovi, počula si niekedy o ňom niečo?" zašepkala tak akoby sa to bála povedať.

Druhé dievča otrávene prekrútilo očami. ,,Čo chceš ešte počuť? Všetko som ti povedala.

,,Vieš, tak nejak ti neveríme po skúsenostiach z minulosti," 

Zvažovala som svoje možnosti. ,,Niečo ti snáď budem vedieť o Klausovi povedať, ale ty ma potom dovedieš k čarodejnici," navrhla som jej a stále som nechápala prečo tak zúfalo potrebujú vedieť informácie o Niklausovi.

,,Myslím, že sa dohodneme," milo sa na mňa usmiala Elena. Bruneta vedľa nej si opäť otrávene povzdychla a pomalým krokom odchádzala ďalej do hĺbky jaskyne.

,,Môžem sa opýtať na tvoje meno?" skúsila som na ňu zakričať.

,,To si musíš zaslúžiť!" skríkla naspäť.

,,Je to Kathrine," povedala mi Elena.

,,A prečo nevyjde von?" pošepky som sa opýtala.

,,Nemôže, je tam uväznená kúzlom," kúzlom? To by v pohode šlo obrátiť, ale zatiaľ som radšej nič nehovorila. ,,A teraz, nechcem ti niečo nariaďovať Lorraine, ale mohla by si mi o Klausovi povedať niečo teraz, lebo môže prísť-" znela naliehavo, ale mužský hlas ju prerušil.

,,Vysvetlíš mi čo tu robíš?!" to bol ten hnedovlasý z toho domu.

-a je to tu," Elena si povzdychla a ja som si oboch premeriavala pohľadom.

,,Prečo si bola u Kathrine a teraz si tu s ňou?" prosím?! ,,Nemôžeš im veriť a ju ani nepoznáme," ukázal na mňa prstom. Snažila som sa nevyvádzať, pretože toto sa ma celkom dotklo.

,,Ale Lorraine nám vie povedať niečo o Klausovi," snažila sa mu dohovoriť, ale na mňa sa stále pozeral vraživým pohľadom.

,,Nemôžeš vedieť či si nevymýšľa,"

,,Tak si ju len vypočujeme zvážime to, Stefan," rozišla sa k nemu a chytila ho za ruku. bolo vidieť, že sa trochu uvoľnil.

Po chvíli rozmýšľania kývol, ale po chvíli sa ešte niečo spýtal. ,,My nepoznáme ju, ona nepozná nás  a ide nám len tak povedať niečo o Klausovi, to sa mi nejak nezdá," premeral si ma pohľadom.

Konečne som sa vmiešala do debaty. ,,Chcem sa len stretnúť s čarodejnicou, ktorú vraj poznáte. Nič iné nechcem," osvetlila som Stefanovi situáciu a celkom prekvapene sa pozrel na Elenu, ktorá kývla. Vytiahla nejakú malú vec z vrecka a po pár skundách si ju priložila k uchu a povedala: ,,Bonnie, mohla by si teraz prísť ku Damonovi a Stefanovi?"