It was (no) mistake || [The Originals FF]

XLIV

,,Čo je to denný prsteň?" v hlase mi znela dosť výrazná otázka.

,,Predmet, ktorý umožní chodiť upírom po slnku," vysvetlil mi niekto, ale ja som netušila kto, pretože na jazyku som mala len jediné slovo.

,,Esther," zaškrípala som zubami a môj hnev na ňu vzrástol. Privlastňuje si moje veci a zásluhy! Kúzla, grimoáre.

,,Kto je Esther?" opýtali sa viacerí naraz.

,,To pre vás nie je podstatné, to je moja záležitosť minulosti," pre vysvetlenie som rýchlo povedala. ,,Mala by som ísť," postavila som sa, ale zastavil ma hlas Eleny.

,,A máš kde prespať?"

,,Kľudne aj pod holým nebom," zasmiala som sa a zaspomínala som na tie časy.

,,Ale teraz je to iné ako pred rokmi, vonku nie je až tak bezpečno. Viem čo sa ti stalo, tak čo keby si u mňa prespala pár nocí?" s úsmevom navrhla, ale nejaký hlas ju prerušil.

,,Elena!"

,,Viem čo robím, Stefan, budem v poriadku," prešla k nemu, dala mu pusu na líce a so mnou sa vytratila skôr než stihol niekto niečo povedať. Po pár krokoch na chodníku sme zastali a po chvíli z dverí vyšla Bonnie, ako som ešte stihla zistiť.

,,Takže," dobehla nás. ,,Vysvetlíš mi to, Elena?"

,,Ja to spravím rada, ale tam som to nechcela hovoriť, pretože Damon a Stefan sa na mňa nepozerali príliš prívetivo," obidve sa tomu zasmiali a ja som popri chôdzi to začala všetko Bonnie vysvetľovať.

,,Neuveriteľné," užasnuto pokrútila hlavou. ,,A teraz máš čo v pláne spraviť?"

,,Budem chcieť nájsť Klausa," úprimne som odvetila a obe sa na mňa vyjukane pozreli.

,,Ty sa ho nebojíš?" nechápavo sa opýtala Elena.

,,Nie," sebavedome som odpovedala. ,,On by mi neublížil,"

,,Ale prečo?" tentokrát sa opýtala Bonnie.

,,O tomto fakt nechcem rozprávať," môj hlas bol odťažitý a ďalej som kráčala so sklopenou hlavou. ,,Prečo toto robíte? Pomáhate mi?" po dlhšej chvíli som sa opýtala.

,,Lebo sa vieme vžiť do tvojej situácie," milo mi odpovedala Elena a Bonnie len prikyvovala.

,,Ďakujem," šťastne som sa usmiala. Po chvíli sme zastavili pred veľkým domom.

,,Vezmi si toto, prekryje to vršok tvojich šiat a nebudeš až taká nápadná," vyzliekla si svoju koženú bundu a ja som si ju obliekla. Musím povedať, že to bolo úplne niečo iné ako kožené bundy v mojej dobe. ,,Vo vnútri je moja teta Jenna, hraj to so mnou," pošepla mi predtým než otvorila dvere a vstúpili sme dnu.

,,Elena, už si do- kto je toto?" zasekla sa a pozrela sa na mňa.

,,To je moja kamarátka, z Európy, zoznámili sme sa keď som tam bola s rodičmi. Teraz priletela na pár týždňov do Atlanty, ale na letisku ju okradli aj o všetky doklady a nemala kam ísť. Nemohla by tu pár nocí ostať kým sa to nevyrieši?" síce som polovice vecí čo povedala nerozumela, ale asi bolo dobre keď sa Jenna pousmiala.

,,Tak to mi bude potešením spoznať tvoju kamarátku," žmurkla na Elenu a do rozhovoru som sa aj ja zapojila.

,,Ďakujem vám za pomoc, ani si to neviete predstaviť. Mimochodom, som Lorraine," podala som jej ruku a ona mi ňou s úsmevom potriasla.

,,Jenna," predstavila sa mi aj ona.

,,Tak," prerušila nás Elena. ,,Ja jej ukážem moju izbu a Bonnie tu dnes tiež prespí,"

,,Samozrejme," kývla Jenna a mne prišla už teraz veľmi sympatická. ,,Bavte sa," kývla na nás a odišla do druhej izby.

Elena si vydýchla. ,,Tak toto vyšlo. Poď Lorraine," popohnala ma a ja som začala za ňou stúpať po schodoch a Bonnie šla ako posledná.

Na poschodí boli štyri dvere a Elena vošla až do tých posledných a ja som mohla oči nechať nad vzhľadom tej izby. Uchvacovalo ma to, že som viac ako polovicu vecí nepoznala a lákalo ma ich preskúmať. Prešla som ku stolíku a vykríkla som keď som pred sebou uvidela dievča s takými istými blonďavými vlasmi ako mám ja a podobnou tvárou. ,,K-kto je to?" ukázala som na ňu a Bonnie a Elena sa v pozadí zasmiali.

,,To je zrkadlo," osvetlila mi Bonnie. ,,Aha," postavia sa ku mne a v stene sa odrážala jej presná kópia.

,,To som sa až tak zmenila?" ja som sa zvykla pozerať na svoju tvár na hladinu jazera, ale nikdy to nebolo tak presné ako teraz. Priblížila som sa k tomu zrkadlu ešte bližšie a začala som sa v ňom obzerať zatiaľ čo obe dievčatá niekam odišli a vrátili sa s niečím čo vyzeralo ako matrac. Položili ho na zem a prehodili cez neho deku a vankúš.

,,Na gauči spať nemôžeš, lebo tam zvykne niekedy spať Alarick, ehm rodinný priateľ, a neviem ako tomu bude dnes, tak dúfam, že toto je v pohode," Elena ukázala na matrac.

,,Myslím, že to je viac než v pohode," uistila som ju hneď potom ako som si na matrac sadla. Bol tak neuveriteľne mäkký a pohodlný. ,,Ďakujem za pomoc, skutočne. Hneď ako Klausa nájdem, odídem z vašich životov," prisľúbila som im.

,,Nikoho tu myslím neobťažuješ," vrúcne sa na mňa usmiala Elena. ,,Môžeš tu ostať akokoľvek dlho a poprípade-"

,,-sa môžeš presunúť ku mne domov, ja bývam úplne sama," Elenu doplnila Bonnie.

,,Ale prečo?" pozastavila som sa nad ich štedrosťou.

,,Mohla by si mi pomôcť s čarodejníckymi záležitosťami," na tejto Bonniinej vete sme sa všetky zasmiali a ešte nejakú tú hodinu sme sa rozprávali a ja som im stihla niečo povyprávať o živote v mojej dobe (všetko s rodinou Mikaelsonových som vynechala), ale bohužiaľ, nevedela som sa s nimi rozprávať tak ako napríklad s Bekou alebo Freyou. Až také prepojenie som medzi nami necítila...