It was (no) mistake || [The Originals FF]

LVII

,,Podľa čarodejníc máš vraj liek," začal Stefan, ale už teraz ho Niklaus zabíjal pohľadom. ,,Uzavrime dohodu, ty mi dáš ten liek na vlkodlačie kusnutie a ja urobím čokoľvek čo budeš chcieť," medzitým keď sa tam dohadovali ja som neverbálne zoslala kúzlo na moje dlane, ktoré teraz vyžarovali teplo, teda lepšie povedané, úplne pálili.

Hneď ako som cítila, že Niklausove zovretie trochu povolilo, svojimi dlaňami som chytila jeho ruku, ktorá mi prekrývala ústa. Zo začiatku sa snažil tváriť, že nič necíti, ale keď som zvyšovala na teplote tak ma zrazu pustil a ja som od neho ustúpila. Založila som si ruky vbok a on mi ž od vtedy nevenoval pozornosť a opäť ju premiestnil na Stefana. Ja som sa ihneď pozrela na Elijaha ležiaceho na zemi, ale nejak podvedome som cítila, že mi Niklaus neklamal keď povedal, že len spí, a preto som sa rozhodla nevyviesť žiadnu hlúposť, ktorú by som mohla neskôr ľutovať.

,,Problém je v tom, Stefan, že neviem či by si mi bol k niečomu dobrý. Vzhľadom k tvojmu súčasnému spôsobu života," začal si nalievať krv zo sáčku do pohára. ,,Si mi úplne k ničomu," dopovedal pomaly a napil sa z pohára. Prešiel sa smerom k Stefanovi a začal mu niečo potichu hovoriť, nepočula som to. ,,Katerina, poď sem," bola prvá veta, ktorú som začula keď prestal šepkať.

Pomaly k nemu došla a on zrazu chytil jej ruku a zakusol sa do nej pričom jeho oči zožĺtli, zožĺtli ako vlkolakovi. Niklaus je napol vlkolak a napol upír?! V tej chvíli mi došlo čoho sa týkal rituál, o ktorom hovorili. A tiež mi došlo to čo spraví vlkolačí jed v tele upíra. Zhíkla som keď mi došli všetky tieto skutočnosti a sledovala som zúfalý pohľad Katherine, ktorá vedela, že zomrie.

Ale na moje prekvapenie jej Niklaus pred ústa dal svoj ruku, z ktorej stekala krv a ona sa jej pomaly napila. Pristúpila som bližšie aby som videla čo sa deje. Kathrinina rana na ruke sa začala hojiť. Ostala som prekvapene stáť presne tak ako Stefan. ,,Chcel si liek? Tu ho máš," dopovedal Niklaus a utrel si krv, ktorá mu stekala po tvári.

,,Tvoja krv je liekom,"

,,V tomto smere sa musí matke prírode uznať, že mala zmysel pre humor," Niklausa sa ironicky usmial. Chytil Stefana okolo pliec a spolu sa posadili ku stolu. Niklaus si rozhryzol svoju dlaň tesákmi a videla som ako jeho krv steká do fľaštičky. ,,Tu to je, liek na vlkolačí jed, ale ak to chceš skutočne dostať, či by si povedal na desať rokov dlhú krvavú párty?"

,,Taký už nie som," odvetil Stefan.

Niklaus sa usmial a naklonil fľaštičku nad umývadlo. Pomaly z nej začala vytekať krv. ,,Už si liek pre svojho brata mohol mať na dosah," ledabylo pokrčil ramenami.

Krv stále vytekala a ja som sa rozhodla využiť túto situáciu. Pevne som verila, že to nebude hlúpy nápad. Vystrela som pred seba ruku a s pomocou mágie sa mi fľaštička s krvou ocitla v ruke a svoju druhú ruku som pred seba vystrela v prípade obrany. Niklaus na mňa vyjavene pozeral a v tej chvíli som sa ozvala ja: ,,Niklaus, varujem ťa. Ak sa o čokoľvek pokúsiš, zlomím ti väz jednoduchým mávnutím ruky a tvoju krv odovzdám bezprostredne Stefanovi," snažila som sa vyznieť čo najodhodlanejšie. ,,Ale ak chceš so Stefanom opäť vyjednávať za svojich podmienok, povieš mi dôvod svojho prístupu ku mne a svojej rodine," po chvíli som dôraznejšie dodala. ,,Teraz!" už som sa nedokázala pozerať na jeho správanie.

Niklaus sa pozeral chvíľu na mňa, chvíľu na fľaštičku v mojich rukách, ale nakoniec prikývol. Uvoľnila som sa, ale to bola asi tá najväčšia chyba akú som mohla urobiť. Niklaus mi vytrhol z rúk fľaštičku a za pomoci jeho nadprirodzenej rýchlosti ju položil na stôl a potom ma chytil silno za obe ruky tak, že mi zabraňoval vyslať akékoľvek kúzlo. Ešte pred tým než som stihla Niklausovi vynadať, ozval sa Stefan: ,,Urobím to. Ja urobím všetko čo budeš chcieť a ty zachrániš môjho brata. Tak bude znieť dohoda,"

,,Skvelé," zaškeril sa Niklaus. Medzitým som mu však stihla silno dupnúť na nohu. Škaredo sa na mňa pozrel, ale jeho stisk stále nepovolil. ,,Chcem aby si si so mnou pripil," potiahol ma ku Stefanovi a rozkusol mi zápästie.

Hneď mi došlo čo ma v pláne. ,,Toto ti nevyjde!"

,,Myslím, že mi to už vyšlo," Niklaus Stefana popohnal k tomu aby sa napil mojej krvi.

Stefan si priložil moju ruku k ústam a zdalo sa mi, že sa v jeho očiach zablysol ospravedlňujúci pohľad smerovaný mne.

,,Nie! Niklaus, zastav to!" skríkla som keď Stefan začínal pomaly piť moju krv a snažila som som sa z toho nejak vykrútiť. ,,Pokiaľ ma zabije, bude zo mňa upír, ale ty predsa v ieš, že ti budem užitočnejšia ako čarodejnica. Prosím, nie!" už som pomaly nevedela čo hovorím a Niklaus na moje slová nijak nereagoval.

Stefan sa po chvíli odtrhol od mojej pričom jeho ústa boli celé od krvi. ,,Ešte!" rázne mu povedal Niklaus a Stefanove oči úplne sčerneli a tentoraz som cítila, že moja krv ubudá oveľa rýchlejšie.

,,Toto ti nikdy neodpustím!" moje slová smerovali na Niklausa, ale on nevyzeral, že by ho to zaujímalo. Zrazu som okolo seba začala vidieť čierne škvrny, ktoré sa objavovali a pomaly som nevidela nič iné. Cítila som ako odpadávam...