It was (no) mistake || [The Originals FF]

LXI

Po tom ako som sa zotavila z mojej nečakanej alergickej reakcie, vydali sme sa do skladu kde je vraj Rebekah uložená v rakvi s dýkou v srdci. Neuveriteľne mi bilo srdce a nevedela som sa prestať usmievať. Na stretnutie s ňou som čakala veľmi dlho a teraz nastane.

Niklaus podišiel k jednej rakvi v strede miestnosti a otvoril ju. Pozrela som sa mu cez rameno a videla som tam ležať, to dievča, ktoré som poznala, sladkú Rebeku. Sledovala som jej sivé telo pár minút a neprestávala som sa usmievať.

Niklaus chcel už odísť, lebo Bekah sa aj tak preberie po pár hodinách, ale mne zišla na um jedna vec, ktorú by som mohla v istom zmysle neskôr oľutovať. ,,Počkaj," zastavila som Niklausa jediným slovom. Otázne sa na mňa pozrel. ,,Sú tu všetci súrodenci, nemám pravdu?" prikývol. ,,Mohla by som ho vidiet? Mohla by som vidieť Kola?" začali sa mi potiť dlane a kým odpovedal, zdalo sa to ako večnosť.

,,Absolútne nie!" rázom ma zamietol.

,,Prečo nie?" dobehla som k nemu a chytila som ho za ruku. ,,Prosím Niklaus," v očiach som mala toľko pocitov. Napadlo mi niečo. ,,Chcem ho len vidieť, nevytiahnem z neho dýku ak ti ide o to. Sľubujem,"

Zapozeral sa mi do očí. ,,Nevytiahneš z neho dýku," vedela som, že ma práve ovplyvnil, ale miesto nejakých výčitiek som len kývla hlavou. ,,Tá rakva vpravo," povedal mi a ukázal na ňu. Usmial sa na mňa čím ma povzbudil aby som sa vydala k tej rakvi a on medzitým so Stefanom popodišli dozadu aby som mala súkromie.

S roztrasenými rukami som pomaly otvorila navoskované veko. Oprela som ho o stenu a až po pár sekundách som sa odvážila pozrieť dovnútra. Kolova pokožka bola taktiež sivá, ale na pohľad sa vôbec nezmenil. Jemne som mu prešla dlaňou po jeho ľadovom líci a cítila som ako mi stieklo pár sĺz. ,,Ahoj Kol," pošepla som a jemne som sa usmiala. ,,Sľubujem, že z teba tú dýku vytiahnem a dúfam, že si na mňa nezabudol," utrela som si tých palr sĺz a ešte raz som ho pohladila po tvári. Opatrne som sa k jeho tvári sklonila a priložila som na pár sekúnd moje pery k tým jeho. ,,Ľúbim ťa," zašepkala som a zatvorila som rakvu. Utrela som si slzy, ktoré sa mi medzičasom spustili po lícach a so sklonenou hlavou som prišla k Niklausovi. ,,Ďakujem,"

,,Poďakuj mi až potom keď sa na teba Stefan nevrhne kvôli tvojmu splašenému srdcu," žmurkol na mňa a ja som sa mierne pousmiala. Zhlboka som sa nadýchla i vydýchla a vykročila som za mojími dvoma spoločníkmi.

,,Kam ideme?"

,,Povedal by som ti to, ale chcel som tým prekvapiť Stefana,"

Vošli sme do jednej budovy a Stefan sa hneď ozval. ,,Môj starý byt. Čo tu robíme Klaus?"

,,Chcel som ti niečo ukázať," zákerne sa usmial Niklaus a zastavili sme až pred jednými dverami. Niklaus ich chcel otvoriť otvoriť, ale tie dvere už boli otvorené. Podozieravo sa pozrel na Stefana.

,,Tento byt je opustený už pár storočí, muselo sa tu vlámať už desiatky ľudí," odpovedal Stefan. Niklaus nad tým mávol rukou a vkročili sme dovnútra.

Bolo to tu tmavé a pokryté vrtvou prachu, ale Niklaus išiel rovno až na koniec bytu kde bola knižnica, ktorá sa zrazu oblklopila a všimla som si, že vo vnútri bolo veľa fliaš alkoholu. Chvíľu som zašla nad tým nápadom otváracej knižnice.

,,Lorraine, čo keby si nám doniesla fľašu niečoho dobrého kým si tu so Stefanom zaspomínam na dvadsiate roky?" odfrkla som si nad Niklausovov žiadosťou, ale aj tak som vošla dovnútra.

Chcela som rýchlo vziať nejakú fľašu a vypadnúť odtiaľto, ale dosť ma vo vnútri prekvapila osoba, ktorá tam bola skrytá. Elena. Gestikuláciou mi naznačila nech ju prosím neprezrádzam, ale ja som pohotovo vytiahla z vrecka šalviu a jedným pohybom ruky som ju zapálila. ,,Ty by si mala byť mŕtva," ešte celkom v šoku som povedala a všetko mi zrazu začalo dávať zmysel.

,,Čo to je?"

,,Och, to je len šalvia, nebudú nás počuť," rýchlo som vysvetlila. ,,Počúvaj ma, Elena, musíš odtiaľto hneď odísť. Niklausovi sa nedarí stvoriť ďalších hybridov a keď zistí, že si nejakým zázrakom stále nažive, zabije ťa,"

Videla som, že je v rozpakoch. ,,Prečo by tebe záležalo na mojom živote?"

,,Poznám Niklausa, jeho ten hnev prejde ohľadom tých hybridov; ale keď zistí, že si nažive, v momente ťa tabije a ja som proti akýmkoľvek smrtiam," sfúkla som horiacu šalviu. ,,Niklaus!" uvidela som ako sa Elena vystrašila. Ja som vykukla von. ,,Vieš, že neovládam novodobé písmo, mal by sem poslať radšej Stefana," Elena mi naznačila ústami ďakujem a ja som len kývla hlavou. Šalviu som hodila na zem aby som zou zhorenou bylinou nevzbudzovala podozrenie u Niklausa a šla som si k nemu sadnúť. Dala som sa s ním do reči a po tom ako sa Stefan vrátil s fľaškou alkoholu, oni dvaja sa napili a následne sme šli do skladu kde by sa mala už Rebekah prebudiť.