,,Čo vieš?" napriamila som sa a bola som zvedavá čo povie.
Pozrel sa na mňa so slzami v očiach. ,,Myslím..." priamej odpovedi sa vyhol, radšej o tom začal rozprávať. ,,V tej dobe keď sme boli na hrade de Martelovcov, Rebekah objavila v izbe Tristana bábätko, o ktoré sa následne starala. Dievčatko, volalo sa Nadeen. Raina, myslíš, že to mohlo byť to dieťa?"
,,Och..." nevedela som sa nadýchnuť. Bolo to aj naše dieťa, verila som tomu. Na povrch sa mi opäť drali slzy, ale tentokrát slzy šťastia. ,,Myslím, že to je dosť pravdepodobné..." nebola som si celkom celkom istá či som bola smutná alebo šťastná. ,,Ale musela sa mať určite skvelo keďže ako si povedal, starala sa o ňu Bekah," opäť sa mi na tvár navrátil úsmev, ale znervóznela som hneď ako som uvidela Lijahov previnený výraz. ,,Čo sa stalo?"
,,S Rebekou dlho nebola. Hrad sme opustili aby sme utiekli pred Mikaelom a aby sme mi zišli zo stopy obplyvnil som troch upírov, ktorí sa mali tváriť ako my. Medzi nimi bol Tristan. Keby som len vtedy vedel, že to dieťa bolo sulčasťou rodiny, nikdy by som Tristana neovplyvnil, pretože teraz neviem ako vyrastala. Prosím Raina odpusť mi to," sklopil hlavu a nič nepovedal len som videla jeho kotúľajúce sa slzy. Ostala som v miernom šoku, bez slov.
,,Ty si to nemohol vedieť," bola jediná veta čo zo mňa vyšla. ,,Bola to moja vina, že som bola vtedy zbabelá," povzdychla som si a snažila som sa poriadne nadýchnuť. ,,Ale ďakujem, že si mi toto všetko povedal, zabezbečil si mi tým aspoň čiastočné ukľudnenie," tuho som ho objala a cítila, že sa čiastočne uvoľnil. ,,Musíme ísť nájsť zvyšok rodiny," usmiala som sa a už som si predstavovala naše stretnutie, ale tak nejak som sa stále necítila na stretnutie s Kolom.
Ostala som spať v Lijahovej posteli a on si tiež ku mne priľahol. Sama som ho o to poprosila, lebo som sa vedľa neho cítila istejšie.
Myslela som si, že sa mi uľaví keď mu to všetko rozpoviem, ale teraz mi v hlave prúdilo oveľa viac myšlienok a nedokázala som zaspať. Mohli to byť hodiny prehadzovania, ale čas som prestala vnímať veľmi skoro. ,,Elijah," opatrne som ním potriasla, lebo som ho chcela o niečo poprosiť.
,,Áno?" opýtal sa pričom sa posadil a pozrel sa na mňa.
,,Nevedel by si na mňa prosím použiť tie tvoje schopnosti aby som zaspala? To hmm... ovplyvnenie myslím ak to teda tak funguje," opatrne som ho požiadala.
,,Je mi to ľúto, ale ovplyvnenie neúčinkuje na čarodejnice,"
,,Ach," keď videl na mne, že skutočne neviem zaspať, aspoň to ovplyvnenie skúsil.
Priblížil sa ku mne ešte viac aby mi videl priamo do očí a keď začal rozprávať, nedokázala som racionálne premýšľať nad jeho slovami. ,,Spi. Nič ťa neprebudí až do rána a budú sa ti snívať sny o tvojich najšťastnejších spomienkach. Vráti ti to energiu a už nebudeš viac v strese. A teraz uskutočni podľa mojich slov," ihneď keď dorozprával, vnímala som len to, že konečne som upadla do krásy pokojného spánku.
Pokojne som otvárala oči a zobúdzala som sa z veľmi ukľudňujúceho spánku s úsmevom na tvári aj keď som si zo včera pamätala nové, možno nie celkom ukľudňujúce informácie o mojom dieťati, ale bolo mi jasné, že minulosť nevrátim a zbytočné trápenie ohľadom môjho dievčatka nemalo zmysel, aspoň nie žiadny, ktorý by mi napadal.
Poobzerala som sa po izbe a čakala som, že uvidím Elijaha, ale mala som pocit, že moje srdce sa zastavilo keď som uvidela pri okne stáť cudziu ženu. ,,Kto ste?!" rýchlo som vyliezla z postele a čakala som na jej odpoveď.
,,Nie som tu aby som ti ublížila," pokojne povedala, došla bližšie ku mne a do ruky mi dala vec, ktorú som už včera videla používať Elijaha, telefón.
Priložila som si telefón k uchu a opatrne som povedala: ,,Elijah?"
Na moje prekvapenie sa z tej veci skutočne ozval Elijah. ,,Prepáč za takéto menšie prekvapenie Raina, jedná sa o záležitosť v Mystic Falls. Bolo to narýchlo, zatiaľ sa o teba Sarah postará,"
,,Ale to si ma nemohol vziať so sebou? Určite by som ti nebola na obtiaž, pomohla by som ti,"
,,Tento svet je pre teba nový, nechcel som riskovať, že sa ti niečo stane. A stále som prekvapený z toho, že na teba ako čarodejnicu moje ovplyvnenie fungovalo,"
Nakoniec som sa zmohla len na jednu vetu: ,,Vráť sa čo najskôr prosím,"
,,Sľubujem,"
Telefón som naspäť vrátila Sare, ako som sa dozvedela a ona si ho dala do tašky. ,,Sarah Baez," pousmiala sa.
,,Lorraine," tiež som sa predstavila, ale úsmev na mojej tvári som nedokázala vykúzliť.
,,Teraz pôjdeme ku mne domov a ešte pred odchodom ti tu Elijah nechal nejaké oblečenie," ukázala na kopu a ja som sa k Sare priblížila a ucítila som mágiu.
,,Ty si tiež čarodejnica,"
,,Áno, to som,"
YOU ARE READING
It was (no) mistake || [The Originals FF]
FanfictionPoznajú sa od malička... ...prežil s ňou detstvo. Prečo toho zažili tak veľa? Možno by to teraz tak nebolelo. Ľudia robia chyby... ...ale na túto chybu sa dá pozerať z oboch pohľadov. ____________________________________ Bude ľutovať...