It was (no) mistake || [The Originals FF]

Memory XIX

,,Určite som vám chýbal!" vtrhol do dverí Kol keď sa po dlhom dni vrátil z výpravy s Finnom.

,,Veľa si namýšlaš!" skríkla na neho Bekah a na tvári jej hral úškrn.

,,Presne Kol." povedal Finn, ktorý tiež vstúpil do vnútra a odtlačil Kola, lebo mu zavadzal v ceste. Prešiel aj okolo nás s Bekou a vydal sa hľadať tetu Esther. Pravdepodobne.

,,Aspoň ty Lora, povedz, že som ti chýbal." prosebne sa na mňa pozrel Kol.

,,Hm nie, popravde som bola rada, že som si od teba aspoň na jeden deň oddýchla." pripustila som pravdivo a očkom pozrela na Kola aby som videla jeho reakciu.

Urazene si odfrkol a ja som prišla k nemu a usmiala sa na neho. Chytila som ho za ruku a tiahla ho von. ,,Ahoj sestrička." zakričal ešte na Beku a jeho nálada bola opäť veselá. Tentoraz ma on potiahol za ruku a zatiahol ma za dom. ,,Ja viem, že som ti chýbal." pošepol odhodlane a chcel mi dať pusu.

Ja som hlavu nakonila nabok a pošepla mu naspäť. ,,Vieš, že ja by som ti nikdy neklamala." nahodila som nevinný úsmev.

,,No občas by si mi mohla aj zaklamať." dala som mu pusu na líce a sadla si na zem. On si sadol tiež a vtedy som si oprela hlavu o jeho hruď.

,,Potrebujem sa s tebou vážne porozprávať-" prerušil ma.

,,Dúfam, že sa nechceš rozísť!"

,,-o tvojej matke." významne som sa na neho pozrela a bolo vidieť, že si vydýchol. ,,Nechápem prečo ma stále prerušuješ, potom sa takto zbytočne nemusíš stresovať."

,,Ja neviem láska, už to mám v krvi. S tým nič nespravíš." pousmial sa a začal ma hladiť vo vlasoch.

,,Tvoja matka je čím viac divná, mám pocit ako keby niečo plánovala?"

,,Si paranoidná, moja matka bola stále divná." zasmial sa.

,,Ja nie som paranoidná." odula som sa. ,,To Niklaus je paranoidný."

,,Ako povieš." rezignoval. ,,A čo také spravila matka?"

,,Nechcela mi dať môj grimoár, ktorý mi prenechala teta Lys. Nejak upravovala kúzlo, ktoré bolo v ňom."

,,Veď vieš, že ona rada experimentuje. Ja by som si z toho nič nerobil a to isté radím aj tebe." žmurkol na mňa.

,,Tak asi máš pravdu." pousmiala som sa a rukou som sa podoprela aby som mu mohla dať bozk. ,,Zaslúžiš si." povedala som mu blízko pri perách a následne ho konečne pobozkala. Ruku mi položil na líce a pokračoval. Po nejakej dobe sa odtrhol.

,,A za čo?" pošepkal mi do ucha až ma to pošteklilo.

,,Za tvoje úžasné rady do života." on sa rozosmial, lebo som to nemyslela samozrejme vážne.

Dal mi ešte jednu pusu na líce predtým ako mi dal jemný bozk na pery.

1005 n.l./18 rokov

,,Au!" narazila som do niekoho a spadla som na zadok. Celý košík so vzácnymi bylinami sa mi rozsypal. Akurát som ich natrhala a v lese som strávila celý deň, pretože som ich fakt dlho hľadala. Otrávene a celkom pobúrene som sa otočila na toho dotyčného.

,,Ou, prepáč!" ten dotyčný mi podal ruku. Predo mnou stal celkom neznámy chlapec so svetlými vlasmi. Vôbec som ho nespoznala ani po vzhľade.

Chytila som sa jeho ruky a nešťastne sa pozrela na tie rozsypané byliny, ale našťastie to nie je žiadna vec, ktorú by jedno malé kúzlo nespravilo. Po kratšom uvažovaní som sa chlapcovi konečne otočila čelom. Ešte raz som si ho poriadne pozrela. ,,Ako to, že ťa nespoznávam?" úžasná veta pre začatie konverzácie.