It was (no) mistake || [The Originals FF]

XLIX

,,Elijah,"

Otočil sa mojim smerom a na pár sekúnd sa zastavil v pohybe a po chvíli neveriacky zašepkal. ,,Raina?"

Zhlboka som sa nadýchla a rozbehla som sa k nemu a skončila som v jeho objatí pričom som videla, že má slzy na krajíčku. Okom som postrehla, že nás Stefan spolu s Elenou vyjavene pozorujú, a preto, ani neviem kedy, ma Elijah chytil do náruče a rázom sme sa ocitli na nejakej zelenej lúke. Postavil ma na zem a ešte raz ma tuho objal a potom sa mi neveriacky pozrel do očí. ,,Ako je toto vôbec možné?"

,,Všetko vysvetlím, neskôr, teraz by som to nezvládla," aj keď som povedala niečo negatívne, môj hlas ostával pozitívny.

,,V poriadku, to bude v poriadku," jeho slová zneli ako by ma chcel utešiť, ale pravdepodobne utešoval seba. Musela som mu určite spôsobiť obrovský šok.

Ale v tejto dojemnej chvíli mi na rozum prišla jedna myšlienka a tá mi ovplyvnila moje rozmýšľanie v túto chvíľu. Posledná noc pred mojim zmiznutím. Zamrzla som v pohybe a nedalo mi nespýtať sa aj keď som znela nervózne. ,,Elijah, pamätáš si na niečo neobvyklé predtým než som zmizla?"

,,Nie, na nič nad čím by som sa pozastavoval. Stalo sa niečo?," pozrel sa mi s obavami do očí a bolo vidno, že som ho dosť vyviedla z miery.

,,Zabudni na to," ledabyle som povedala aj keď som nad tým stále v duchu rozmýšľala. Bola som presvedčená, že mu o tom musím povedať, ale nebola som si istá kedy. ,,Musíš mi toho toľko povedať!" odtiahla som sa z jeho objatia aby som mu dobre videla do tváre. ,,Čo Bekah, Kol, Nik a Finn?" znela som dosť nadšene. ,,A taká zvláštnejšia otázka, nepoznáš nejakú čarodejnicu? Nutne potrebujem grimoáre," potrebujem si pozisťovať všetko o kúzlach tejto doby, aj keď som už videla kam spisovanie kúziel "pokročilo", v hĺbke duše som dúfala, že to bol ojedinelý prípad.

,,Oh samozrejme. Poznám jedného mága a musím sa obávať, že ti na prvú otázku nie som schopný v tejto chvíli odpovedať," znel ustarostene a v jeho očiach bolo vidno, že sa muselo niečo za tie storočia odohrať.

,,V poriadku, ja si na odpoveď počkám," povzbudivo som sa na neho usmiala a začala som rozprávať o niečom inom. ,,Aj ty si toho názoru, že autá su skvelé a rýchle. Keby sme ich poznali v našej dobe...A veril by si tomu, že teraz je úplne normálne, že ženy nosia nohavice?"

Elijah sa na mojich poznámkach zasmial. ,,Raina, popravde, tebe bolo už vtedy úplne jedno aký je kódex obliekania. Kolove nohavice si nosila tak či tak..."

,,Čo je to?" nedôverčivo som ukázala na kovové dvere, za ktorými sa mihalo svetlo.

,,Hovorí sa tomu výťah, a predtým než sa spýtaš čo to robí, moja odpoveď znie, uvidíš," skúmavo som nadvihla obočie a pozrela som sa na Elijaha.

,,Vážne? Toto je tvoja odpoveď? Očividne si vychutnávaš to ako nepoznám veci z tejto doby,"

Než stihol niečo odpovedať, takzvaný výťah pípol až som sa zľakla a Elijah otvoril kovové dvere. ,,Nech sa páči,"

,,Tam mám vstúpiť? Veď to nikam nevedie," rozhodila som rukami a prezrela si Elijaha či to naozaj myslí vážne. Keď som zistila, že to vážne naozaj tak myslí, prekrútilo som očami a neochotne som vstúpila dovnútra a za mnou hneď on. Dvere sa pomaličky zatvorili a zrazu som v nohách ucítila zvláštny tlak.

Moje srdce začalo biť rýchlejšie a po dobu niekoľkých sekúnd som nič nehovorila. Konečne ten tlak pominul a Elijah opäť otvoril dvere a sledoval ma s pobaveným úsmevom. Akonáhle som si uvedomila, že sme zrazu na úplne inom mieste, zhíkla som. ,,To je ako čarodejnícke premiestňovanie! A ani sme nepoužili kúzla. Žasnem..." pokračovala by som ďalej, ale keď som si uvedomila, že Elijah stojí o niekoľko metrov ďalej a klope na nejaké dvere, dobehla som ku nemu potichu a ešte raz som sa pozrela na ten nečarodejnícky teleport z diaľky. ,,A teraz ideme navštíviť toho takzvaného mága?" zašepkala som, lebo som zistila, že táto chodba je veľmi tichá.

,,Áno, veď si o to predsa žiadala a ja som sa tu musel tiež zastaviť," oznámil mi a hneď na to sa otvorili dvere.

Stál v nich postarší snedší muž, ktorý sa najprv slušne pozdravil Elijahovi a hneď ako stočil pohľadom na mňa, ostal vyjavene pozerať. Musel cítiť silu mojej mágie. ,,Lorraine," pokúsila som sa o kontakt a vystrela som pred seba ruku.

Akonáhle si ju všimol, potriasol ňou a predstavil sa. ,,Martin, Jonas Martin, rád vás spoznávam Lirraine," zdvorilo povedal.

,,Smieme?" tentokrát sa ozval Elijah.

,,Samozrejme," pán Martin odstúpil od dverí a my sme vošli do jeho obydlia. Aj by som obdivolala krásu bytu, ale nemala som ani tušenia čo je polovica z tých všetkých vecí.

Až po pár krokoch som si všimla ešte jednej osoby. O dosť mladší muž od Jonasa Martina a predpokladala som, že to bude jeho syn. On sa postavil a pozdravil sa Elijahovi. Následne som sa ja predstavila a on mi kývol na pozdrav.

,,Luka," okonáhle toto dopovedal, Elijah sa obrátil ku pánovi Martinovi a začali o niečom potichu debatovať. Nadvihla som obočie a keď mi po chvíli došlo, že ma teraz nebudú registrovať, prešla som bližšie k Lukovi.

,,Ak by som sa mohla opýtať, nemohla by som si prezrieť vaše grimoáre? Dlhý príbeh," dodala som, keď sa na mňa nedôverčivo pozrel. Pokúsila som sa to skrátiť. ,,Bola som uväznená v spánku celých 900 rokov a teraz som sa konečne prebrala. Nič nie je podstatné až na to, že si potrebujem urobiť prehľado súčasnej mágii. A ako si si už stihol všimnúť, tiež som čarodejnica. Takže, ukázal by si mi prosím vaše grimoáre?" pokúsila som sa o milý úsmev a sledovala som Lukov výraz.

,,Wau, teda, ehm, na tej poličke,"