It was (no) mistake || [The Originals FF]

XLV

Teplé lúče slnka ma prinútili sa zobudiť a hodnú chvíľu som bola zmätená kde to som, ale po chvíli som si spomenula. U Eleny doma. Pousmiala som sa a chela som sa ísť pozrieť von oknom, ale omylom pod mojimi krokmi dlážka zavŕzgala a videla som ako Elena s Bonnie otvárajú oči. ,,Prepáčte, to som nemala v úmysle," ospravedlňujúco som zašepkala, ale ony len nad tím mávli rukou.

,,To je v poriadku," povedala rozospalým hlasom Elena a vstávala z postele pričom omylom zhodila z tej postele Bonnie, lebo ony dve spali vedľa seba.

,,Au! Elena..." šuchala si hlavu Bonnie a jej najlepšia kamarátka sa tomu len zasmiala. Musela som sa nad tým pousmiať, tak mi pripomínali mňa a Beku.

,,Nechcem vás nejako vyrušovať," nervózne som sa vplietla do ich chvíle. ,,ale potrebovala by som niečo zistiť a tak nejak som v tomto meste stratená," musím sa vrátiť do jaskyne, v ktorej som bola včera, lebo ma zaujímalo ako to ,že Kathrine a Elena vyzerajú presne ako Tatia a v jaskyni by mohli byť ešte ostatky mojich byliniek...

,,Pomôžem rada, ale nikam nemôžeš ísť takto, priťahovala by si viac než dosť pozornosti," Elena ukázala na moje šaty. ,,Chvíľku," odbehla a otvorila dvierka od niečoho čo vyzerala ako pravdepodobne novodobá skriňa. Elena sa otočila a v rukách držala nohavice a košeľu.

,,To je tak úžasné," vyhŕkla som.

,,Čo je úžasné?"

,,Môžete si obliekať nohavice bez toho aby sa na vás ľudia divne pozerali," povedala som im a ony sa len nejako neurčito tvárili, ale Elena sa spamätala a vložila mi tie veci do ruky zatiaľ čo ja som sa zavrela za nejakými dverami, ktoré Elena nazvala kúpeľňa.

Nohavice mi sadli perfektne a modrá košeľa mi bola možno trochu väčšia, ale nekládla som na to nejaký význam. Pred odchodom som sa musela ešte pozrieť do zrkadla, pretože ma to neuveriteľne lákalo.

,,Poď, teraz ti ukážem kuchyňu, ale potrebujem aby ste šli čo najtichšie, lebo Alaric na gauči v obývačke skutočne spí, v noci som ho počula," Elena ozrejmila mne a Bonnie to už asi brala ako samozrejmosť.

Zišli sme schodmi, ktoré som už poznala zo včerajška a keď sme prechádzali cez obývačku, otočila som sa za hlasom, ktorý vyšiel spoza gauča. ,,Elena?

,,Ahoj Ric," milo a zároveň previnilo sa na neho spomínaná osoba usmiala. ,,Nechceli sme ťa zobudiť," teraz hovorila za nás.

,,To je v poriadku, už som mal dávnejšie vstať, lebo si potrebujem dovyrobiť nejaké zbr- Kto je toto?" rozprával niečo o svojom dni a jeho hlas sa zadrhol keď si všimol mňa.

,,Toto Ric, je moja kamarátka z Európy, Lorraina, Alaric, ehm... priateľ mojej tety Jenny," Elena znela dosť rozpačito a začula som ako sa tomu tichým hlasom Bonnie zasmiala.

,,Veľmi ma teší," podala som mu ruku, ktorú on s úsmevom stiskol, ale veľmi ma zaujal šperk na jeho ruke. ,,Zaujímavé..." povedala som do ticha.

,,Ja viem, je to hrozne kýčovité, ale je to dedičstvo," osvetlil mi, ale ja som zatriasla hlavou.

,,Nie ten prsteň, to kúzlo," zašepkala som a teraz som mu chytila len jeden prst kde mal prateň.

,,Elena, toto nie je tvoja kamarátka z Európy," tón Alaricového hlasu som nevedela rozoznať.

,,Nie, nie je," Elena teraz znela ešte viac nervóznejšie ako predtým. Alaric si nad tým povzdychol a sledoval mňa ako skúmam jeho prsteň.

,,Toto, je znova moje kúzlo," povedala som niečo úplne odveci. ,,Prekliata Esther!" moju nadávku som povedala tak potichu, že ju nikto nemal šancu počuť.

,,Počkať," ozvala sa po dlhej chvíli Bonnie. ,,Vedela by si zistiť alebo skôr spísať zaklínadlo na tvorbu tohoto prsteňa?"

,,Nie," vzápätí som odpovedala. ,,Je silno chránený a síce by som to vedela prelomiť, na takéto veci nemám čas," možno som teraz znela dosť drzo, ale na takéto blbosti skutočne nemám čas. ,,Veď to skús ty," otočila som sa na čarodejnicu. ,,Skús na to prísť sama, keby som ti to teraz povedala, nič nové by si sa nenaučila. Ja som sa tiež toto všetko učila v podstate sama," heh, Kolova pomoc. ,,Prelistuj si svoje grimoáre a snaž sa pochopiť zmysel každého slova, každej byliny," skúsila som niečo dodať aby som neznela až tak nevďačne. Videla som ako Bonnie nasadila neutrálny výraz, z ktorého nikto nevedel nič vyčítať. ,,A teraz, vedeli by ste ma prosím zaviesť na to miesto kde som včera stretla teba, Elena, s tou Kathrine?"