It was (no) mistake || [The Originals FF]

Memory XXIX

14.9. 1005

Po mojom odchode sa v sále strhol šum. Asi ľudia neboli zvyknutý, že niekto začne kričať na Tristana. Ja som ďalej kráčačala po chodbe a snažila som sa čo najskôr vyjsť z hradu. Považovala by som to aj za útek, lebo po tom čo dnes predviedol Tristan som si nebola istá ničím.

,,Kam idete slečna?" opýtal sa ma strážnik pri bráne a skrížil mi cestu.

,,Preč z hradu." odvetila som jednoducho a chcela som prejsť, ale strážnik ma zastavil.

,,Nemôžete ísť nikam."

,,Prečo?"

,,Rozkaz lorda Tristana." to som si mohla myslieť. Mávla som rukou a odhodila ho na stranu. Rozbehla som sa von, ale niekto ma zachytil za paže.

,,Čo máte za problém?!" snažila som sa vykrútiť z ich zovrenia. Väčšie množstvo mágie som bohužiaľ nemohla použiť, lebo som nebola sústredená. Priložili mi nejakú látku k nosu a ja som upadla do bezvedomia...

,,Kde to som?" nemotorne som sa sama seba opýtala, keď som sa prebudila na chladnej zemi. S prižmúrenymi očami som sa poobzerala a zistila som, že predomnou sú mreže. Ja som uväznená? Priplazila som sa k mrežom a oprela sa o ne. ,,Haló." skúsila som zakričať, ale vyšiel zo mňa len slabý hlások. Napriamila som sa keď som začula nejaké zvuky a o chvíľu spoza rohu vyšiel Tristan. ,,Čo tu robím?" snažila som sa o výhružný tón, ale nepodaril sa mi.

,,Nechcela si spolupracovať a ja vždy dostanem to čo chcem. A neboj, tá únava z teba zachvíľu vyprchá."

,,Ty úbožiak! Prečo práve ja?" presunula som sa do rohu cely a oprela sa o chladnú stenu.

,,Mám na to svoje dôvody." žmurkol na mňa a priklonil sa bližšie ku mrežiam. ,,A keď chcem aby sa to dieťa narodilo zdravé musím ťa držať v pohodlnom prostredí. Môžeš si požiadať o čokoľvek budeš potrebovať a nepokúšaj sa utiecť, lebo ťa stráži mnoho dobrých strážnikov." s poslednými slovami sa otočil a odišiel. Prosím, povedzte niekto, že je toto len sen. Musím bábätko nejak ochrániť, ale budem potrebovať veľa moci čo znamená, že tu budem musieť vydržať niekoľko mesiacov aby som si nahromadila dosť moci pre záchranu dieťaťa. A samozrejme si spísať zaklínadlo.

,,Hej." zakričala som na jedného muža čo bol jeden z tých strážnikov. A bola som rada, že sa mi vracal hlas. On sa na mňa otočil. ,,Lord Tristan mi hovoril, že si budem môcť požiadať o čokoľvek budem chcieť. Mohli by ste mi doniesť pergamen a uhlík?" obzrel si ma a po chvíli prikývol. Vyšiel hore po schodoch a ďalej som už nevidela.

Po niekoľkých minútach sa vracal strážnik so zvitkom pergamenov a niekoľkými uhlíkmi. ,,Ďakujem." prebrala som si od neho tie veci.

3.12. 1005

Celé mesiace som pracovala na odpájacom zaklínadle, ktoré by mohlo oddeliť to miminko od Dahliiného nesmrteľného kulzla a taký menší dodatok by bolo zakrývacie kúzlo, ktoré neprelomí nikto, dokonca ani ja. Lebo keby sa Tristanovi podarilo zobrať mi to malé aby ho Dahlia nenašla. Nech si užije života keby som s ním náhodou nemohla byť.

Na to kúzlo mám len jediný pokus kvôli nedostatku moci. Celé mesiace som nemohla preniesť ani jednoduché Incendio lebo by sá ta moja nahromaždená moc vo mne rozpadla. Toľkokrát som mala chuť spraviť niečo Tristanovi a odolávať bolo skutočne ťažké.

Dnes v noci musím to kúzlo preniesť, lebo je najmenšia šanca, že by prišiel Tristan.

Hlboký nádych, pamätaj Raina, ide o veľa. Ide o to dieťa. Bohužiaľ som nemohla použiť sviečky, lebo by som ich musela zapáliť kúzlom, čo pre mňa znamená, že sa nemôžem napojiť na žiadne živly a mágia bude čisto zo mňa. Takéto kúzla som ešte neskúšala, ale predpokladám, že to bude neskutočne náročné.

,,Phiratos nidia pherum dia, phiratos nidia pherum dia..." každým vyslovením môj hlas silnel. Odpojenie od Dahliiného kúzla bolo ťažšie ako som myslela. ,,Phiratos nidia pherum dia..." bála som sa či náhodou niekoho mojím 'krikom' neprivolám, ale sústrediť som sa mohla len na kúzlo. Neviem či sa darilo, nevedela som to, lebo som nemala žiadne znamenia od ohňa. Prestala som až keď som sa cítila na úplnom pokraji síl. Pocítila som len, že sa podarilo to zakrývacie kúzlo. To oddelenie som necítila, lebo som nemala ani dôvod. To pretrhnutie by mohla pocítiť jedine Dahlia. Uvidím ako bude zajtra. S dobrým pocitom, že sa aspoň jedna časť podarila, som zaspala.

----------------------------------------------

Najprv, prepáčte za kratšiu kapitolu, lebo som tu už nechcela pliesť nejaké nové zápletky a ukončila som to vtedy keď sa Raina pokúsila o prerušenie spojenia s Dahliou.
(700 slov)

Obrovské ĎAKUJEM patrí Veenka06 za to, že mi pomohla vymyslieť dej do budúcna a poradila mi niekoľko veci. Naozaj obrovské ďakujem 😱💖😍 Tebe by som aj túto kapitolu chcela venovať.

Lúči sa Laurila :*