It was (no) mistake || [The Originals FF]

XXXVII

,,Tristan de Martel." Aya oproti mne sa zarazila. ,,Vy ho poznáte?" moje vzrušenie som neskrývala.

,,To meno som už niekde počula..." svojím tónom hlasu išla do stratena.

,,A pomôžete mi ho nájsť? Žije ešte? Lebo o ňom nikto už viac ako pätnásť rokov nepočul." vysvetľovala som dosť chaoticky.

,,Myslím, že malé lokačné kúzlo bude stačiť." podoprela som si hlavu rukami a snažila som sa premýšľať čo znamená to lokačné kúzlo. Ďalej som už vnímala len dlhú cestu v koči, ktorá trvala aj niekoľko hodín.

,,Prosím, nasleduj ma." potiahla ma za ruku Aya keď koč zrazu zastavil a ja som vystúpila. Mohla som oči nechať na tom obrovskom kvetmi posiatom pozemku. Až neskôr som si všimla, že ona je už niekoľko metrov predomnou a tak som ju rýchlo dobehla.

,,Kde sú tí ostatní ľudia, ehm teda upíri." trochu nervózne som sa opravila, ale Aya ma neriešila.

,,Už tu dávno sú." odpovedala s kľudom v hlase.

,,Ale ako?" zamyslela som sa. ,,Však tá rýchlosť..." zahundrala som si pre seba a ďalej som sledovala Ayu, ktorá ma zaviedla do tmavej miestnosti plnej zapálených sviečok. Aya vytiahla nejakú hrubú knihu z drevenej police a hodila ju na stôl. Začala v nej listovať a ja som ju potichu sledovala. Odbehla a zobrala nejakú misku a malý ostrý nôž. Vystrašila som sa, lebo som netušila čo chce robiť. Podišla ku mne a v rýchlosti si zobrala moju dlaň do jej a nožom mi do mojej dlane urobila hlbšiu ranu, z ktorej sa začalo valiť veľa krvi. Od náhlej bolesti som vykríkla a môj prvý inštinkt bolo si tu ruku priložiť k telu, ale Aya mi ju silno držala a nahla ju tak, aby krv tiekla do misky. Až po dlhšej chvíli mi ju pustila. ,,Čo to robíte?" sykla som a pridržiavala som si tú ruku tak aby z nej netueklo ešte viac krvi.

,,Chcela si nájsť svojho otca ak sa nemýlim." mykla ramenami a otočila sa odomňa a začala niečo pripravovať na stole. Všetky veci boli pre mňa úplne neznáme. ,,Toto musíš prečítať." pozrela som sa na tú stranu, ktorú mi ukázala.

,,Lipherium sulphi napur?" povedala som nechápavo. ,,Čo sú toto za nezmysly?"

,,Len to čítaj a sústreď sa na to." prekrútila očami a ukázala mi na tú knihu.

Môj otrávený povzdych sa ozval v miestnosti a začala som to čítať a opakovala som tie slová.

,,Čo sa to deje?" zašepkala som keď som sa začala zrazu veľmi unavovať hovorením tých slov. Videla som Ayin potešený výraz a nechápavo som pokrútila hlavou. V tej chvíli som stratila vedomie a padala som na zem.

,,Fungovalo to." boli prvé slová, ktoré som počula keď som sa prebudila.

,,Viete kde je môj otec?" s nádejou som sa pozrela na Ayu.

,,Nie." chcela som hneď niečo namietať, ale ona pokračovala. ,,Nemohla som si byť istá, že to kúzlo prenesieš, a preto si akurát teraz dokončila moje spájacie zaklínadlo, ktore fungovalo perfektne."

,,Čože?!" hrozne som bola nahnevaná. ,,Sľúbili ste mi, že mi pomôžete nájsť môjho otca." vzlykla som a položila som si tvár do dlaní.

,,Ale ja som nepovedala, že teraz rvojho otca nemôžeme nájsť, ja som ti len oznámila, že si akurát preniesla zaklínadlo vďaka, ktorému budeš nesmrteľná a ja budem mať istotu. Zachvíľu sa ho pokúsiš nájsť úplne iným zaklínadlom." spokojne sa usmiala a ja som ostala zarazená.

,,Čiže teraz mám v podstate večnosť na hľadanie svojho otca?" pre istotu som sa opýtala a Ayino prikývnutie mi hneď zlepšilo náladu. ,,Chcem začať hneď teraz. Čo na to potrebujem?" moje nadšenie som vôbec neskrývala, lebo som sa teraz cítila plná energie. Síce som bola stále nahnevaná na Ayu, že ma okabátila, ale keď to znamená, že mám večnosť na nájdenie svojho otca. Ani som nepomyslela na to, že by vôbec mohol byť mrtvý.

,,Môžeme kľudne začať ihneď. Máš nejakú jeho osobnú vec?" keď videla, že som pokrútila hlavou tak pokračovala. ,,Tak v tom prípade by sme mali použiť tvoju krv, ktorá by mala byť viac účinnejšia ako akákoľvek vec. A týmto spôsobom si preverím či hovoríš pravdu."

,,A prečo by som klamala?" položila som rečnícku otázku, ktorá ostala visieť vo vzduchu. Ja viem, že neklamem, čiže sa nemusím ničoho obávať.

Rezla som si nožom do druhej ruky a začala som sa riadiť pokynmi, ktoré mi Aya dala aby som správne mohla preniesť to kúzlo.

,,Prečo sa nič nedeje?" zúfalo som zašepkala, lebo podľa Ayiných slov by sa mala začať moja krv pohybovať po pergamene, na ktorom bola nakreslená mapa. ,,Veď robím všetko dobre, či snáď nie?" pozrela som sa na ňu, ale ona nič nehovorila. Pozerala sa na mňa doslova vražedným pohľadom a až o pár sekúnd som si uvedomila, že nestojím pevnými nohami na zemi. Aya ma pritlačila o stenu a držala mi hrdlo, ale nie tak, že by ma až dusila.

,,Môžeš byť akokoľvek mocná, ale ja nenávidím podvodníkov viac ako čokoľvek na svete." hrozivo šepkala až mi naskočila husia koža.

,,Ale ja naozaj neklamem." kopala som nohami vo vzduchu.

---------------------------------------------
Tak po dlhšej odmlke by som si od tohoto príbehu chcela dať pauzu, pretože nejako nemám nápady a chcela by som sa venovať viac mojemu novému príbeho Marcus's figlia. Ak máte niekto rád Twilight tak by som bola rada ak by ste sa na to pozreli. Zatiaľ je to skôr ako nejaký koncept, ale what ever :DD

Lúči sa Laurila :*