It was (no) mistake || [The Originals FF]

LXIII

Rebekah sa opatrne vyprostila z môjho objatia a nežne ma potiahla za ruku. ,,Poď, pôjdeme za Klausom," nemo som prikývla a ona mi obmotala ruku okolo pliec.

Pomaly sme došli k východu kde čakal Niklaus so Stefanom. ,,Nemohli ste klebetiť ešte dlhšie?" sarkasticky povedal Niklaus a rozhodil rukami a Rebekah ma v tú chvíľu pustila.

,,Ty," ukázala naňho prstom. ,,Ako si dovoľuješ niečo povedať po tom ako si ma obral o skoro celé storočie a Raine celý čas len ubližuješ svojím správaním!" vynadala Niklausovi a následne zlomila väz Stefanovi aby sa mohli porozprávať v súkromí.

,,Nemáš dôvod byť nahnevaná, sestrička. To ty si stratila to čo potrebujem," arogantne jej odvrkol Niklaus.

,,Si neuveriteľný sobec, Klaus!," na ich hádku sa nedalo pozerať. Rozmýšľala som čo by som mohla robiť aby som docielila toho, aby som sa porozprávala len s Niklausom. Poobzerala som sa okolo seba a všimla som si niekoľko zakvitnutých stromov v okolí, čo znamenalo peľ.

Nepozorovane som si zosypala niekoľko desiatok peľu do dlane a vykríkla som na Rebeku: ,,Bekah!" hneď ako sa na mňa otočila som zamumlala kúzlo a fúkla som na ňu peľ. V tej chvíli dopadlo jej spiace telo na zem. Otočila som sa na Niklausa a priblížila som sa k nemu. ,,Povedz mi Niklaus, čo sa to vám s Rebekou stalo. Boli ste vždy neodlučiteľní. Ty, Rebekah a Elijah; prosím vysvetli mi to," naliehala som naňho a chytila som ho za ruku.

,,Zradili ma, všetci ma zradili," nahnevane vykríkol.

,,Ako?" snažila som sa ho pochopiť.

,,Rebekah by najradšej opustila rodinu kvôli svojej pochabej zamilovanosti. A Elijah nesúhlasil s mojou túžbou stať sa hybridom!" chvíľu som tam vyjavene stála a nechápala som čo za nezmysly to práve vypustil z pusy.

Pokrútila som hlavou. ,,To nie je zrada, nič z toho. Ty sa len bojíš, že ostaneš sám," po tejto vete sa ma Niklaus snažil presvedčiť, že to nie je pravda, ale ja som vedela svoje. ,,To ty ich od seba odháňaš," síce som nepočula ich celý príbeh, ale táto jediná vec bola dosť očividná. ,,Nie si na tomto svete sám, Niklaus. Rebekah ťa miluje, Elijah ťa miluje a to isté aj ja. A stavím sa, že Finn s Kolom sú na tom rovnako," žmurkla som naňho a naďalej som sa mu pozerala do očí.

,,Klameš! Všetci ťa zmanipulovali!" trhla som sebou hneď ako skričal.

V tejto chvíli mi ho bolo tak neuveriteľne ľúto. Nedokážem si ani predstaviť aké zlé veci sa mu v živote prihodili. Hlasno som prehltla a moju trasúcu suku som mu opatrne položila na líce. Zahryzla som si do pery a dúfala som, že Niklaus uverí mojim slovám. ,,Nikto ma nezmanipuloval; spomeň si na tie časy keď sme spolu behali po lúkach, ja som ťa oblievala studenou vodou a ty si ma ta to hádzal do potoka. Tie časy keď ste si všetci Mikaelsoni boli blízki a verili ste si, tolerovali ste sa," pousmiala som sa a na okamih som v jeho očiach zachytila akýsi záblesk pocitov.

Chvíľu bol potichu, ale následne sa ozval zlomeným hlasom. ,,Usilujem sa ich len chrániť, snažím sa nám nájsť vhodný domov, miesto kde by sme všetci boli šťastní; povedz mi, je toto zločin, Lorraine?" z jeho slov bolo počuť, že toto ešte nikomu nepovedal.

,,Samozrejme, že nie je," pokrútila som hlavou. ,,Prečo si nikomu nepovedal čo máš skutočne v pláne?" Miesto toho aby mi odpovedal, ma pevne chytil za hlavu a zapozeral sa mi pevne do očí. Vedela som čo chce urobiť. ,,Nie, nie. Niklaus, nie!" snažila som sa akokoľvek prerušiť náš očný kontakt, ale bohužiaľ som oproti jeho sile nemala šancu. Avšak miesto toho aby ma ovplyvnil, si ma zrazu vzal do náruče a o pár sekúnd sme sa ocitli na úplne inom mieste, veľmi hlučnom mieste. Až teraz opäť obnovil náš očný kontakt.

,,Je mi ľúto čo som ti spôsoboval odkedy sme sa v tejto dobe stretli. Chcem aby si odišla z Mystic Falls čo najďalej budeš môcť a sama sa nevracať. Chcem aby si si užívala život bez toho aby sa ti do neho plietli upíri, ty si to zaslúžiš. Taktiež zabudni na to čo som ti pred chvíľou povedal, o mojej túžbe získať domov," po dokončení týchto slov zmizol a ja som stála úplne sama obďaleč jednej väčšej budovy. 

Pokrútila som hlavou aby som sa spamätala z Niklausovho ovplyvnenia a nevedela som čo robiť. Netušila som kde sa nachádzam a nevedela som ani prečítať obrovský nápis, ktorý visel na budove. Niečo v mojom vnútri mi zabraňovalo obviňovať Niklausa z toho, že ma tu nechal a tak som sa rozišla do bližšie k budove. Všade bolo veľa ľudí a môj pohľad sa zastavil na jednom hnedovlasom chlapcovi, ktorého som už poznala. ,,Nathaniel?" povedala som hlasnejšie aby ma zaregistroval a následne som sa ho opýtala: ,,Čo tu robíš? Kde to vlastne sme?"

,,Nachádzame sa na mieste zvané letisko. Ľudia odtiaľto cestujú do rôznych krajín na svete," po tejto vete som ostala ešte viac zmätená, ale on pokračoval. ,,Celé je to veľmi divné. Sám Klaus za mnou došiel a požiadal ma či by som s tebou na nejakú chvíľu neodišiel z mesta; vraj ťa chce držať čo najďalej od problémov v Mystic Falls. Nevieš o tom ty niečo bližšie?" 

,,To je taký idiot," pokrútila som nad Niklausom hlavou. ,,Vie, že by ma mohol potrebovať, ale on ma pošle preč!" chytila som sa za hlavu. ,,Čo mám robiť, Nate? Niklaus ma ovplyvnil aby som sa do Mystic Falls nevracala," zvedavo som čakala na odpoveď.

,,Hádam, že nemáme inú možnosť než stadiaľto skutočne odísť," Nate so zvláštnym úsmevom vybral z tašky dva papiere. ,,Klaus mi ich dal počas jeho návštevy u mňa. Toto sú dva lístky na lietadlo do Anglicka," zaškeril sa a ja som úprimne nechápala jeho veselú náladu. ,,A k nim mi dal aj túto kreditku, kto by čakal, že tisícročný mrzutý hybrid bude tak štedrý?" na tejto jeho poznámke som sa už musela zasmiať.

,,Ale aj tak ma to hnevá, ako ma mohol odstrihnúť od ich živote, veď vie, že oni sú pre mňa rodina," stále som rozmýšľala len nad touto jednou vecou.

,,Pokiaľ ťa Niklaus bude skutočne potrebovať, ver mi, určite ti dá vedieť. A dovoľ mi ti dať jednu malú radu; uvoľni sa a uži si to, že uvidíš svet úplne inak ako v tvojej dobe,"

,,A dovolíš aj mne ti dať jednu radu, ktorá by ti neskôr mohla zachrániť život? Už nikdy mu nepovedz Niklaus, to majú dovolené len privilegovaní ľudia ako som ja," chvíľu sa zatváril vystrašene, ale nakoniec pochopil, že to myslím so žartom. Obidvaja sme sa tomu zasmiali a nasledovala som ho dovnútra budovy zatiaľ kým mi on vysvetľoval všetko čo som potrebovala vedieť o lietadlách.