It was (no) mistake || [The Originals FF]

LXIV

,,Nate?" skúsila som ním potriasť, pretože si práve prečítal nejakú správu v telefóne a vôbec nereagoval. ,,Čo sa deje?" potichu som rozprávala, pretože okolo mňa bolo veľa cestujúcich čakajúcich na lietadlo a skutočne som nepotrebovala aby sa ktokoľvek ďalší dozvedel o problémoch nadprirodzena.

,,Ja, ja," potichu rozprával Nathaniel.

,,Ty čo?" začínala som sa o neho báť.

,,Musím ísť preč," postavil sa zo sedadla a ja som vôbec nechápala čo sa deje.

,,Prečo?" rýchlo som sa tiež postavila a zastavila som ho od toho aby odkráčal.

,,Moja mama je v nemocnici, vraj niečo začalo horieť v obchode. Musím ísť za ňou," bola som prekvapená z toho čo mi povedal.

,,Ale ja s tebou nemôžem ísť, Niklaus ma predsa ovplyvnil aby som sa nevracala,"

,,Je mi to ľúto, ale je to moja mama, musíš to pochopiť,"

,,Samozrejme, že to chápem," významne som sa mu pozrela do očí a on prikývol.

,,Vezmi si môj batoh a aj mobil. Ja si hneď po návrate do mesta kúpim nový a zavolám ti," objala som ho.

,,A informuj ma o stave Sarah a odkáž jej, že ju pozdravujem. Príde mi celkom zvláštne, že sa to stalo práve teraz" pritakal hlavou a ja som ho rukou popohnala k tomu aby už šiel. Keď som videla ako už vyšiel z haly, dosadla som na stoličku s hlbokým výdychom. Táto cesta bude ešte zaujímavá, ale našťastie mi Nate stihol povedať všetko čo som potrebovala vedieť o financiách v tejto dobe a aj veci týkajúce sa dopravných prostriedkov.

,,Videl som ako ťa tu tvoj priateľ nechal, si v poriadku?" započula som nad sebou hlas a otočila som sa za ním.

Predo mnou stál mladší muž s tmavými vlasmi. ,,Prosím?" nechápavo som nakrčila obočie. Snažila som sa porozmýšľať prečo by si to mohol myslieť. ,,Aha," došlo mi, že tým myslel Nathaniela. ,,Nie je to môj priateľ," zasmiala som sa tomu. ,,A neopustil ma, len musel súrne odísť," videla som ako som muža predomnou dostala do celkom trápnej situácie.

,,Tak to ma musíš potom ospravedlniť," nervózne povedal.

Bolo na ňom niečo zaujímavé, jeho spontánnosť a zhovorčivosť. Bolo vcelku divné vidieť niekoho kto sa vám len tak prihovorí, ale o takejto zhovorčivej osobnosti američanov mi už povedal Nathaniel. Samozrejme som mu neverila, lebo mi to prišlo absurdné. Teraz som sa nad tým musela pousmiať. ,,V poriadku," zasmiala som sa.

,,Ty nie si Amaričanka, že nie?" s úsmsevom si ku mne prisadol a ja som sa na neho otočila.

,,To je trochu zložitejšie," nervózne som povedala. ,,Prečo si ku mne milý? Nepoznáš ma," dokonca ani touto otázkou som ho nevykoľajila. 

,,Ja cestujem sám, ty cestuješ sama, po tomto lete sa už v živote neuvidíme. Nevidím dôvod prečo by som nemohol byť milý a zároveň vidím, že nie si sériový vrah," keď sa to tak vezme, čarodejnice sa zvyknú považovať za vrahov; nad svojou myšlienkou som zatriasla hlavou.

,,Fajn," rozosmiala a podoprela som si bradu aby som sa mu mohla pozerať priamo do očí. ,,Čo by si mi o sebe vedel povedať, záhadný cudzinec?"

,,Viem ľahko odhadnúť osoby. Cestuješ lietadlom prvýkrát, nemýlim sa?"

,,Ako? Čítaš myšlienky?" prekvapene som na neho vyvalila oči.