It was (no) mistake || [The Originals FF]

LVIII

Ešte pred tým než som otvorila oči tak som cítila, že neležím v posteli, ale pravdepodobne sa veziem v aute. Keď som ich už však otvorila, spomenula som si čo všetko sa udialo. ,,Som mŕtva?" zašepkala som pričom ma veľmi bolela hlava.

,,Nie, zlatko," ozval sa hlas osoby, ku ktorej som v tejto chvíli pociťovala neuveriteľný hnev. ,,Si úplne v poriadku,"

,,To, že teraz budem upír mi chceš povedať, že je v poriadku?!" skríkla som, posadila som sa na sedadlo a všimla som si na mieste spolujazdca Stefana, ktorý sa tváril duchom neprítomný. Zložila som si hlavu do dlaní a čakala som na jeho odpoveď, pričom som chcela plakať. Prežila som už toľko vecí aby som sa teraz stala monštrom?

,,Myslím tým, že si úplne v poriadku, úplne živá so svojou mágiou," zasmial sa a ja som sa v tej chvíli narovnala. Nechápala som čo tým myslí. Naozaj zastavil Stefana aby ma nezabil?

,,Nenávidím ťa! To si fakt myslíš, že mi môžeš ublížiť a potom sa tváriť, že sa nič nestalo?!"

,,Nemáš dôvod ma nenávidieť keď sa vlastne nič nestalo, všetko je tak ako predtým," nechápavo povedal.

,,Stratil si snáď už svoje city?! Máš vôbec predstavu ako som sa musela cítiť keď mi tvoj "kamarát" pil krv?" striasla som sa keď som si na to spomenula a pokúsila som zoslať jednoduché zaklínadlo, ktoré fungovalo. Sčasti som si vydýchla, ale hnev bol vo mne stále. Ľahla som si opäť na sedadlá a pár minút bolo v aute úplne ticho, ale bola tu ešte jedna vec čo ma zaujímala, a preto som sa cez zaťaté zuby opýtala. ,,Kam to vlastne ideme?"

,,Vedel som, že to ticho ti nevydrží dlho," neodpustil si poznámku Niklaus. ,,Do Tennessee,"

Síce som nevedela kde to je, ale predpokladala som, že je to ďaleko od Mystic Falls. ,,Prečo si ma nemohol nechať v Mystic Falls? Mohla som svoj čas radšej tráviť s ľuďmi, ktorí sa o mňa skutočne zaujímajú," nahnevane som povedala a spomenula som si na Nathaniela so Sarou.

,,Dávaj si pozor na to čo hovoríš, lebo stále ťa môžem vyložiť na tejto ceste uprostred ničoho," vyhrážal sa mi a ja som si urazene sadla čo najbližšie k oknu a sledovala som krajinu okolo seba čo bolo maximálne nezáživné.

Po tom ako sme dorazili na kraj mestečka Tennessee, Niklaus aj Stefan zmizli a ja som mala predstavu čo išli robiť, dosť krvavú predstavu. V aute som sedela sama a pästi som mala zaťaté, lebo to ako sa ku mne správal Niklaus je neuveriteľné. Z ničoho nič som silno kopla do sedadla s nádejou, že sa ten hnev vo mne aspoň trochu zmenší, ale bohužiaľ necítila som sa o nič lepšie. Prečo sa tieto zlé veci stávajú stále iba mne?

Otvorila som dvere a vyšla som von. Dúfala som, že aspoň čerstvý vzduch mi prečistí hlavu. Oprela som sa o auto a obzerala som sa okolo seba. V okolí bolo niekoľko domov, ale aj napriek tomu tu bola tma a o úteku som ani nerozmýšľala, lebo by to nemalo zmysel.

,,Raina," zrazu sa pri mne objavila silueta muža a podľa hlasu som spoznala, že to je Niklaus. ,,Počúvaj ma," významne sa mi pozrel do očí. ,,Ani len netušíš ako mne na tebe záleží a ako veľmi som bol rád, keď som zistil, že žiješ," sklopila som pohľad, lebo som neverila jeho slovám. ,,Pozri sa na mňa Lorraine," nesmelo som sa mu opäť pozrela do očí. ,,Ale potrebujem Stefana aby som sa mohol pomstiť jeho priateľom v Mystic Falls skôr z osobného potešenia. Áno zmenil som sa, ale nemôžeš mi to mať za zlé keď sa proti mne pomaly celá moja rodina obrátila," povedal nahnevanejšie. ,,Je mi ľúto čo som ti spôsobil v Mystic Falls, ale nemôžem dopustiť aby niekto videl, že mám slabinu, lebo by ti náhodou ublížil a viem, že Stefan sa snaží udržiavať kontakt so svojím bratom. Tak prosím, pokús sa spolupracovať, keď toto všetko pominie, vynahradím ti to sľubujem," zakončil svoju dlhú reč, ale ja som si nebola istá či tomu veriť. Znovu som v ňom videla toho zraniteľného Niklausa, ktorého som poznala, a ktorý miloval svoju rodinu nadovšetko. Zrazu som sa zháčila keď som započula z neďalekého domu intenzívny krik. Vedela som, že je to Stefan.

Chvíľu som rozmýšľala čo odpovedať, ale miesto toho pristala Niklausovi na líce facka odo mňa. Bola som si istá, že jeho to nebolelo, ale mne sa aspoň trochu uľavilo. ,,Hádam, že si to chcela urobiť už veľmi dlho," polemizoval Niklaus. ,,Nežiadam o odpustenie, žiadam ťa len o strpenie,"

,,Ale ty sa pokúsiš obmedziť svoje nevhodné správanie ku mne. Ubližuje to tak či tak, a veľmi," opatrne som povedala, lebo ešte stále som si nebola istá či to myslel vážne alebo to bol jeden z jeho trikov a jemne som si chytila ruku, lebo ma začala bolieť od úderu.

Miesto odpovede ma Niklaus pritlačil lakťom o auto a z diaľky som videla prichádzať Stefana, ktorý bol celý od krvi. ,,Užil si si svoju večeru?" zlomyselne sa usmial Niklaus a následne mi hrubým hlasom rozkázal aby som sa ihneď posadila do auta. Toto musel myslieť tým, že nemôže dopustiť prejaviť slabosť.

Keď si obaja sadli do auta, ozvala som sa: ,,Musím vám bohužiaľ pripomenúť, že ja som nakoniec ešte stále len človek a jedlo je pre mňa veľmi dôležitá vec, Niklaus," na jeho meno som dala dôraz a on mi nič nepovedal, ale namiesto toho naštartoval auto.