It was (no) mistake || [The Originals FF]

LX

Tieto zdĺhavé tiché cesty autom do neznáma mi raz skutočne privodia smrť. Niklaus so mnou nechcel komunikovať pred Stefanom a ja som sa mohla z tej nudy zblázniť.

Keď sme konečne zastali, tešila som sa keď sa prejdem, pretože moje nohy úplne zdreveneli. Chcela som vystúpiť, ale zastavil ma Niklausov hlas a všimla som si ako Stefan spozornel. ,,Potreboval by som malú službu, Lorraine. Vedela by si pre mňa spraviť jedno kúzlo?"

,,Samozrejme," nechápavo som nakrčila obočie, pretože jeho hlas bol až podozrivo milý. ,,Čo je to za kúzlo?" ledabylo som sa opýtala.

,,Potreboval by som kontaktovať pôvodnú čarodejnicu,"

,,Koho?" chvíľu som nevedela o čo sa jedná, ale akonáhle mi to doplo, začala som protestovať. ,,Nie. Nie!" pokrútila som hlavou a pri myšlienke na Esther mi prišlo zle. ,,Na to môžeš rovno zabudnúť," znela som rozhorčene. ,,Ako môžeš odo mňa niečo také chcieť keď vieš, že tú mrchu nenávidím! Pokúsila sa ma zabiť a odoprela mi život s vami," nahnevane som rozhodila rukami a čakala som čo odpovie.

,,Nemusíš si hneď kaziť náladu, zlatko," rozosmial sa Niklaus a mávol nad tým rukou.

Nahnevane som vystúpila z auta a nezabudla som za sebou buchnúť s dvermi. Fakt si Niklaus myslel, že by som mu v niečom takom pomohla?

Zhlboka som sa nadýchla a pokúsila som sa upokojiť. Úspešne sa mi to podarilo, ale zrazu sa mi opäť prihovoril Niklaus šepkajúcim hlasom. ,,Nehnevaj sa na mňa,"

,,Nehovor na mňa," založila som si ruky na hrudi a urazene som sa otočila. Mala som pokrk jeho výprav za vytvorením hybridov a už ma maximálne nebavilo znášať jeho neodpustiteľné chovanie v Stefanovej prítomnosti. Počula som ako si povzdychol, ale tentokrát si ma svojou ľútosťou nekúpi. Až teraz som si uvedomila, že sa nachádzame v celkom chladnom a tmavom sklade.

Pomaly som sledovala mojich dvoch spoločníkov ako kráčajú smerom k nejakým dverám, ktoré viedli do baru čo som zistila až potom ako sme vstúpili. ,,Vyzerá to tu povedome, nemám pravdu?" opýtal sa Niklaus Stefana, ale mne ten bar neprišiel ničím zaujímavý.

,,Nemôžem uveriť, že ešte existuje," nostalgicky povedal Stefan a popodišiel pár krokov dopredu. To znamenalo, že tí dvaja majú nejakú spoločnú históriu, ďalšia vec, ktorá bola mimo mňa. Takých vecí sa razom začína objavovať hromada.

Oprela som sa o drevené zábradlie, ktoré sa tu nachádzalo, ale maximálne som sa zľakla keď do miestnosti vstúpila osoba. Postaršia žena s tmavšou pleťou a knihami v rukách. ,,To si zo mňa musíte robiť srandu," neveriacky pokrútila hlavou a zasmiala sa.

,,To mi pripomenulo jeden vtip; príde hybrid do baru..." Niklausa prerušila žena.

,,To, že si nepremožiteľný, nemusí znamenať, že si vtipný," zasmiala som sa, lebo už od detstva ma veľmi bavilo vidieť niekoho kto si urobil srandu z Niklausa. Nie že by ma to nejak tešilo, ale ten výraz na jeho tvári je vždy na nezaplatenie. ,,Teba si pamätám," pozrela sa žena na Stefana.

,,Ty si Gloria," vydýchol Stefan. ,,Ale ako to, že nie si...?"

,,Mŕtva a ležiaca pod zemou?" prerušila ho pani.

,,Gloria je veľmi mocná čarodejnica," odpovedal Niklaus. Samozrejme nie
až taká mocná ako ja, cítila som to z nej.

,,Je to iba vďaka bylinkám, ale neboj sa, raz ma to dostihne," zasmiala sa Gloria ,,Takže vďaka čomu vďačím Pôvodnej návšteve?" zrazu zvážnela a ja som k nim pristúpila bližšie. Bolo mi divné, že ma ešte nezaregistrovala...