Brother's love

25. časť - On má priateľku

Ashley

"Ashley čo to robíš?" stále ma držal v objatí tak ako ja jeho a po lícach mi stekali slzy.

"Neodchádzaj Kevin." predrala som pomedzi vzlyky. Nemôže ma znova opustiť. To už nezvládnem.

"Ashley ako to myslíš? Prečo plačeš? Ashley." na veľa ma od seba odtiahol a pozrel sa na mňa. Teraz už aj on videl, že toto už slzy šťastia neboli. Toto mi pripomenulo tie časy, kedy som bola na dne. Keď som okrem sĺz na lícach a bolesti nič necítila. Nechcem to zažiť znova.

"Kevin." vzlykla som a on ma k sebe znova pritiahol. Nechcem aby ma pustil. Nech sme tu kľudne aj celú noc, no nezvládnem keď ma (o)pustí.

"Som pri tebe. Shh. Som tu." hladil ma po vlasoch a ja som sa pomaly upokojovala. Prestávala som plakať a snažila sa neroniť už ďaľšie slzy. Keď mi dal pusu do vlasov slzy na lícach mi začali schnúť a ďaľšie už som necítila.

"Miloval si ma niekedy?" vyslovila som otázku, na ktorú som si dnes už odpovedala, no stále som odpovedi nechcela veriť. Nechcela som veriť, že to čo bolo medzi nami bolo skutočné iba z mojej strany.

"To čo je za otázku?" zmätene sa zamračil a ja som naňho iba tak hľadela.

Hľadela som na chalana, ktorému som dala všetko a on to potom zahodil, akoby to bolo nič. Akoby bolo moje srdce iba odpad. Keby ho dal aspoň recyklovať aby sa dalo znova použiť, no to moje je stále rozlámané. Až teraz viem, že stále cítim bolesť a stále som sa s tým celkom nevyrovnala.

"Proste odpovedz." pokrútila som hlavou a pripravovala sa na odpoveď. Na krutú pravdu, ktorej som nechcela veriť. Ktorú som nechcela vedieť, no musela.

"Viac ako si myslíš." zašepkal a pohladil ma po líci, na ktorom som ešte cítila posledné slzy. Po jeho odpovedi som zostala nehybne stáť a hľadať v jeho očiach náznak toho, že to nie je pravda, že klame, no videla som iba lásku odzrkadlujúcu sa v jeho krásnych očiach. "Ale proste nám nebolo súdené byť spolu láska."

...

"Dobré ráno." pocítila som jeho dotyk a otvorila oči. Pozeral na mňa a ja som musela usmiať. Toto je dokonalé. Zobudiť sa znova vedľa neho. A ten pocit, keď viem, že teraz už to tak bude každé ráno.

"Dobré." zamrmlala som a vtisla mu pusu na pery. Vlasy mal rozhádzané do všetkých strán a jeho chrapľavý hlas po ráne toto všetko iba zdokonaľoval.

"Ako ti je?" spýtal sa okamžite ustarane na mňa hľadiac a ja som si povzdychla.

Prakticky celú noc som preplakala. Ryan bol ako inak so mnou a tíšil ma celý čas tak ako kedysi, keď som na tom bola tak zle. Dalo mi veľa práce vysvetliť mu prečo plačem a potom mu vysvetľovať, že aj keď plačem znova kôli Kevinovi, už ho nemilujem. Bola to náročná noc pre nás oboch, ale som strašne rada, že Ryan chápe to, že som sa z nášho rozchodu z Kevinom ešte stále celkom nespamätala a rešpektuje to.

"Už mi je fajn. Ďakujem za všetko." vtisla som mu znovu bozk na pery.

"To je v poriadku." venoval mi jemný úsmev potom ako pobozkal vrch mojej ruky. "Znamená to, že dnes ideme do školy?" zamrmlal do podušky a ja som sa zasmiala.

"Áno ideme." potľapkala som ho súcitne po rameni, vykopala sa z postele a išla rovno do kúpeľne. Umyla som si tvár, na kefku si naniesla pastu a začala si čistiť zuby. Okolo môjho pása sa obtočila ruky - samozrejme jeho - a ja som sa usmiala.

"Nemuseli by sme do nej ísť." šepol mi do ucha a ja som pokrútila hlavou.

"Ae ao muei, uj teaz mah vyekane." zamrmlala som s kefkou v puse a sama nerozumela tomu čo povedala.