Brother's love

44. časť - Zdravotná kontrola a návrat domov

Ashley

Sádzal mi jemné bozky na sánku a ja som pri tom neskutočnom pocite zaklonila hlavu. Presúval sa pomaly na môj krk, jeho pery sa jemne dotýkali mojej pokožky, no ja som sa nemohla plne sústrediť na to čo robí. Po mysli mi stále behala jedna jediná myšlienka, ktorej nech som sa snažila akokoľvek som sa nevedela zbaviť.

"Kto bolo to dievča čo zdvihlo tvoj telefón?" nevydržala som to a spýtala sa. Táto skutočnosť ma zožierala celý čas a už som proste bez odpovede nemohla vydržať.

Ryan prestal robiť to čo robil a pozrel sa na mňa. Odtiahol sa a v očiach sa mu na chvíľu zablyslo prekvapenie, no vymenil ho okamžite za zamračený výraz.

"To bola Alexis. Jedna z animátorok."

"A prečo mala tvoj telefón?"

Uvedomovala som si, že pôsobím ako nejaká žiarlivá stíhačka, ale musela som to vedieť všetko, aby som uspokojila svoju túhu vedieť to, svoju zvedavosť.

"Bol som s deťmi, preto som jej dal svoj mobil. Aby mi ho postrážila."

Klamala by som ak by som povedala, že sa mi neuľavilo. Uľavilo. Nie žeby som Ryanovi neverila, alebo myslela hneď na to najhoršie, no chcela som mať tú prekliatu istotu. Tú istotu, že sa na tom tábore nestalo nič čo by nemalo.

"Aha.." hrala som s okrajom nemocničného paplóna, ktorý zakrýval spodnú časť môjho tela. Bolo mi trochu blbo, že som sa ho toľko vypytovala, aj keď sa nestalo nič o čom by som mala vedieť.

Mohla som spozorovať Ryanov úškrn, ktorý sa mu rozprestrel na tvári. "Tu niekto žiarli." podpichol ma samoľúbo a mne sa do líc ihneď nahrnula červeň. "Si zlatá, keď sa červenáš." usmial sa tak, že odhalil jeho biele zuby a bolo na prvý pohľad vidieť, že sa v mojich rozpakoch vyžíva.

"Sklapni už." predrala som varovne pomedzi zuby na čo sa izbou rozľahol Ryanov hrdelný smiech.

"Milujem ťa." pokrútil hlavou stále pobavene a ja som sa usmiala hľadiac na svoje prepletajúce sa prsty.

"Aj ja teba." vyrovnala som pohľad k nemu a natiahla sa za jeho rukou, ktorú som následne chytila do svojej.

Ďaľší deň

"Pripravená?" venoval mi úsmev držiac v ruke čiernu tašku s mojimi vecami.

"Ako nikdy." uchechtla som sa a rozpustila si vlasy, ktoré sa mi doteraz húpali vo vysokom cope.

Do vačku rifiel som si zastrčila svoj vybitý telefón, ktorý aj keď mi bol momentálne na nič som mala radšej pri sebe. Chytila som sa postele, keď ma zasa popadol jeden z mojich záchvatov kašla, ktorý už ale nebol taký hrozný ako keď som sem prišla. Keď mi kašeľ úplne ustal poobzerala som sa po celej izbe či mi niečo nechýba, keď sa dvere roztvorili a dnu vstúpil doktor so širokým úsmevom od ucha k uchu.

"Dobré ráno Ashley. Ako sa cítite?" jeho pohľad zdvihol od papierov ku mne a venoval mi vrelý úsmev, ktorý som mu opätovala.

"Dobré ráno. Popravde dobre. Podstatne lepšie ako včera."

"To rád počujem." úprimne sa znovu usmial a podišiel k papierom, ktoré boli ešte zavesené na mojej posteli a všetky si ich zobral. "Čo váš kašeľ?"

"Ešte stále dosť kašlem, no je to lepšie ako na začiatku."

"Samé dobré správy." súhlasne pokýval hlavou. "To aby som vám aj ja nejaké povedal."

Jemný smiech opustil moje ústa a čakala som čo povie.

"Zdá sa, že je váš stav natoľko dobrý, že naozaj môžete ísť domov, no ešte predtým by som chcel aby ste išli na prevenčnú kontrolu aby sme mali istotu, že je naozaj všetko v poriadku. Choďte na urgentné a povedzte, že vás posielam. Zoberú vás hneď a dajú vám aj recept na lieky, ktoré budete užívať. Našťastie máte iba ľahký zápaľ pľúc a do dvoch týždňov by ste mali byť v poriadku." na malý moment sa odmlčal. "Ak by sa čokoľvek dialo kedykoľvek príďte. Dúfam, že sa skoro uzdravíte."