Brother's love

37. časť - Hlas ktorý dáva nádej

V minulej časti:

"Nie! Jednoznačne nie!! Nepôjdem robiť v žiadnom prípade animátora do detského tábora! Nie! K tomu ma nikdy neprinútiš mami!!"

__________________________

Ryan

Hodil som do kufra posledné tričko s krátkym rukávom a následne ho zasipsoval. Nemôžem tomu uveriť! Nemôžem uveriť, že ma k tomu donútila!! Ako sa jej to vlastne podarilo?! V jednu chvíľu mi to povie, ja poviem nie a na druhý deň si balím kufor do nejakých hôr?! Ja tomu vážne neverím!

S ťažkým povzdychom som si sadol na posteľ a hlavu si zložil do dlaní. Vážne sa mi nechce ísť na nejaký posraný tábor k deťom. Ja a k deťom?? To predsa nejde dokopy. Nechcem dávať pozor týždeň aj pol na nejakých jedenásťročných faganov, s ktorými lomcuje puberta. To určite nevydržím!

"No ták. Určite to nebude také zlé." prisadla si ku mne Ashley a ruku položila na môj chrbát.

"Mne sa tam vážne ísť nechce." povzdychol som si a rozvalil sa na posteli. Týždeň strávený s deťmi na nejakom tábore bez kamarátov? Zabite ma niekto.

"Budeš mi chýbať." z mojich samovražedných myšlienok ma vytrhol Ashleyin hlas vedľa mňa. Vidíte? Na to som vôbec nemyslel! Budem týždeň ešte aj bez nej. A to mám ako vydržať?

Ťažko som si povzdychol a pritiahol si ju k sebe. Zaborila si hlavu do môjho ramena a ja som vdýchol jej vôňu. Dal som jej letmú pusu do vlasov a pevnejšie ju zovrel. Bál som sa ju pustiť a ani som nechcel. Predstava, že sa jej nebudem môcť tak dlho ani dotknúť ma nútila držať ju a nepustiť. Niekedy nemôžem uveriť, že som tak dlho žil s ňou a nevidel čo všetko mám. Vždy mi bola všetkým, no teraz je mi omnoho viac. Znamená premňa všetko a ja si neviem ani len predstaviť, že by som o ňu prišiel. Bez nej som si nevedel predstaviť už ani jeden deň.

Ashley

Keď nám, teda jemu mama oznámila, že odchádza na viac ako týždeň robiť do hôr animátora k deťom dosť dobre som sa na tom zabávala a smiala sa ako si Ryan búchal hlavu o stenu (:D) ale teraz, keď si zbalil kufor a ja viem, že už zajtra odchádza nesmejem sa. Až teraz mi došlo, že budem týždeň bez neho a uvedomila som si že mi naozaj bude chýbať. Nechcem stráviť žiadny blbý týždeň bez neho a už teraz mi je na nič.

Najradšej by som išla na ten tábor s ním, ale čo by som tam robila? Medzi deťmi? Je to do pätnásť rokov a pozície animátorov sú už všetky obsadené. Išla by som kľudne zadarmo, no celý tábor už je preplnený, zobrali dokonca viac detí ako mali takže by tam už aj tak nebolo miesto.

"Keby ste neboli príbuzný tak by som povedal, že si to tu rozdávate, toľko vám to trvá." do izby vtrhol Erick čím ma prebral aj z mojich myšlienok. Pri jeho slovách som sa uchechtla, no keby on vedel.. Ale to vedieť asi nikdy nebude.

Ryan sa s povzdychom postavil z postele a ja som voľky-nevoľky urobila to isté. Radšej by som tu bola s ním v jeho izbe. Aj keď by sme mali iba sedieť a nič iné nerobiť.. Momentálne sa mi nič nechce. Ryan si zobral svoju bundu a ja som ho nasledovala aj s Erickom dolu.

"To vám trvalo." pretočil očami Nick, keď sme zišli po schodoch kde nás obaja s Chazom čakali. Vyplazila som mu jazyk ako posledné decko a prešla sa do predsiene obuť. Vkĺzla som do svojich starých čiernych Conversiek a mobil si zastrčila do vačku.

Chalani sa pobrali von z domu a ja som ako posledná zamkla. Ryan si sadol za volant jeho čierneho BMW čo dostal minulý rok na narodeniny, Chaz na miesto spolujazdca a mne nezostalo nič iné ako si sadnúť medzi Ericka a Nicka. Znovu sa mi ušlo to najlepšie miesto..