Malé dažďové kvapky mi dopadali na hlavu a odhalenú pokožku. Vonku bolo asi dvadsaťtri stupňov, počasie bolo zamračené a z oblohy padali malé kvapky vody. Bola to príjemná zmena oproti horúcemu počasiu, čo tu v posledných dňoch zavládlo. V ušiach mi hrali tóny pesničky od Miley Cyrus a ja som kráčala v jej rytme poloprázdnym parkom. Väčšina ľudí sa išla skryť pred dažďom, iba málo sa ich rozhodlo zostať vonku. Bolo iba niečo krátko po štvrtej, zo školy som prišla pomerne skoro a keďže som sa nudila rozhodla som sa navštíviť svoju obľúbenú kamarátku v čiernom. Ako písala v správe bola dnes sama doma, o čom som sa presvedčila hneď ako som vstúpila do jej domu.
"Vonku prší?"
"Keby si si odostrela závesy a vyhnala odtiaľto toho démona temna, tak by si si to všimla."
"Zasa sa snažíš byť vtipná," Pretočila čiernovláska očami. "A zasa nič z toho,"
"Ha-ha, zato ty si k popukaniu." Pretočila som pre zmenu očami ja a nasledovala Mary do jej izby na prízemí potom ako som si vyzula mokré topánky.
Jej izba bola ako inak zladená s jej štýlom. Prevažovala v nej čierna farba, steny boli oblepené plagátmi a hudobnými doskami. Na vešiaku mala vystavené svoje najobľúbenejšie kúsky oblečenia, ktoré často nosila a vedľa rôzne typy vojenských kanád.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Mary sa rozvalila na malom gauči v jej izbe. Ja som trochu odostrela jej závesy aby do jej izby preniklo trochu svetla, no vlastne sa mi tu vládnuce prítmie zahováralo. Mary si zápalila cigaretu a zahľadela sa na mňa.
"Ako vám to ide s Nickom?" Spýtala som sa hneď potom ako som si od nej prevzala cigaretu a tiež si zapálila.
Mary iba pár raz pokývala hlavou v súhlase, čím dala na javo svoju odpoveď. "Radšej mi povedz, či si ešte stále ty s tým svojím."
"Mhm," Viac za zo mňa nevydralo. Nemala som jej čo viac povedať, bez toho aby som ju oklamala.
"A kedy nám ho plánuješ predstaviť? Si s ním vyše pol roka a ja ani neviem ako sa volá!" Jej pohoršený pohľad vo mne vyvolal výčitky, no musela som si zachovať pevnú masku. "Úprimne, existuje vôbec nejaký?"
"Ako to..."
"Ashley, nikto ho nikdy nevidel, nepočul o ňom, nevieme ani jeho meno, kde býva, kto to vôbec je.. Si si istá, že existuje?" Jej tón hlasu a pohľad, ktorým sa na mňa pozerala sa mi vôbec nezahováral, popravde sa mi zdal výsmešný a tak som reagovala možno až príliš zapálene, čom som aj patrične neskôr oľutovala.
"Myslím, že som si ich nespravila sama." Odhalila som Mary hlbší pohľad do môjho výstrihu a odhalila tak modrinky, ktoré sa skrývali zá latkou môjho výstrihu. Mary sa zasmiala.
