Brother's love

8. časť - Broken

Ryan

"Shht, je to v poriadku Ash. Je to dobré. Som tu s tebou Ashley, neplač." hladil som ju po vlasoch a on mi ako obvykle máčala tričko slzami. Práve sú tri hodiny v noci a ja tu ležím s Ashley v posteli a snažím sa ju utíšiť lebo mala znova zlý sen. Už týždne, odkedy sa Ashley s Kevinom rozišli som dobre nespal a ako to vidím ani nebudem.

"Ryan." smrkla mi do trička a ja som ju pevnejšie zovrel v náručí.

"Ryan, neopustíš ma, však?" vzlykla mi do trička a ja som ju neprestával hladiť po vlasoch. Táto otázka ma zaskočila. Nikdy neviem čo sa môže kedy stať. Neviem či ma zajtra nezrazí auto a ona už ma nikdy neuvidí. Nikdy nesľubuj to čo nemôžeš splniť..

"Nie, neopustím." povzdychol som si. Nemôžem jej to povedať tak ako to vidím. Zlomilo by ju to ešte viac.

Ashley jemne prikývla, no po tom sa rozplakala ešte viac. Znova som si povzdychol a jemne ju od seba odtlačil. Zosunul som sa na úroveň jej hlavy a rukou som jej chytil líce. Utrel som jej palcom slzy čo sa jej valili z očí, no oni sa jej valili ďaľšie a ďaľšie. Privrel som oči a zhlboka sa nadýchol.

"Ashley prosím už neplač. Ničí ma to keď ťa takto vidím. Láme mi to srdce na kusy, keď ťa vidím trápiť sa. Bojím sa o teba...a štve ma, že ti neviem pomôcť. Nedokážem sa pozerať na to ako sa trápiš." Najradšej by som tomu idiotovi, čo ju pustil k vode rozbil hubu. Neviem ani prečo sa rozišli, nič mi nepovedala, iba jedného dňa prišla domov s plačom a dostal som z nej jedine to, že ju nechal. Chcel som mu rozbiť hubu už vtedy, no Ashley to nechcela. Povedala, že ho mám nechať na pokoji a kurva keby som jej to nebol sľúbil už by ležal v nemocnici. To čo jej spôsobil, to čo sa s ňou v posledných dňoch deje...také niečo som ešte v živote nevidel. Keď sa mi ten človek ešte niekedy v živote dostane pod ruku..

Ashleyn plač utichal. Bol som za to neskutočne rád, pretože už som naozaj nevedel čo robiť. Ashley sa ku mne natiahla a pritlačila svoje pery proti tým mojim. Cítil som na vlastných ústach teplo jej pier, príjemné teplo jej pier. Zovrel som okolo nej ruky a Ashley sa s ďalším dotknutím našich pier prevalila na mňa.

Ashley

To sa niekedy stáva. Stáva sa, že musí z vášho života nejaký človek odísť aby jeho miesto mohol zaujať niekto iný. Hovorí, sa že keď niečo skončí príde niečo nové. Príde nový lepší začiatok. Ale pekelne to bolí. Bolí to. Veľmi to bolí stratiť niekoho koho milujete. Jednoducho to nechať za sebou. Nechať odísť človeka, bez ktorého si neviete predstaviť život.

Hneď z rána moje myšlienky patrili jemu. Bol prvé načo som myslela, keď som sa zobúdzala a posledné načo som myslela, keď som zaspávala. Jeho tvár, jeho úsmev som videla vo svojich predstavách ako prvú vec z rána a s touto predstavou som aj zaspávala. Mojim myšlienkam dominoval jedine on a ja som si nevedela pomôcť.

Ryan vedľa mňa otočený mi chrbtom ešte spal. Niet divu. Za posledné dva týždne sa vďaka mne moc nenaspal. Ani neviem aký bol vlastne dátum. Viem, že už prešlo niekoľko dní odkedy som nebola v škole. Nebola som schopná tam ísť a čeliť realite, ktorá ma strašila vo vlastných snoch. Preto tu vlastne aj Ryan bol. V noci som sa často budila s plačom a Ryan bol vždy pri mne aby mi pomohol.. Bola som mu za to neskutočne vďačná, ani nevedel ako veľmi mi tým pomáhal. Neviem, či by som to bez neho zvládla.

"Vyspala si sa?" Ryanov rozospaný, chrapľavý hlas narušil chod mojich myšlienok. Ponaťahoval si ruky pretočil sa na chrbát.

"Dalo sa to. Ty?" natiahla som sa a sadla si na posteli. Ryan urobil to isté a tak sme vedľa seba sedeli ako dvaja idioti. Pozrela som sa na hodiny na mojom nočnom stolíku, ktoré ukazovali štvrť na desať.