Brother's love

13. časť - Take me fucking high

Ashley

Zobudila som sa na prenikavé svetlo čo mi svietilo do očí a neochotne som rozlepila oči. Chcela som sa posadiť, no do hlavy mi vystrelila tak ostrá bolesť, že ma hodilo späť.

"Sakra," sykla som a pritlačila si na čelo ruku v domnení, že mi to stlmí bolesť. Samozrejme, že mi to bolo na nič. Obzerala som sa okolo seba a zistenie, že ležím vo svojej posteli ma na jednej strane ukľudnilo a na druhej znepokojilo. Mám úplne okno. Vôbec nič si nepamätám od tej chvíle čo mi Mary podala to víno. To je moja posledná spomienka. Absolútne netuším ako som sa dostala domov a to ma znepokojuje, ale zároveň som rada, že som doma, pretože ak by som sa zobudila v cudzej posteli neviem čo by som robila.

Opatrne som vstala z postele, čo sa mi teda nakoniec podarilo bez väčšej ujmy a namierila si to do kúpeľne. Teraz som ďakovala Bohu za to, že mám kúpeľňu asi iba desať krokov od postele. Zatvorila som za sebou dvere a podišla k umývadlu. Skoro som dostala infarkt, keď som sa uvidela v zrkadle.

"Wow." Oprela som sa o mramor umývadla a zahaľadela sa na svoj odraz. Takto som teda ešte nevyzerala. Špirála všade pod očami, linka rozlíčená až nad obočím a na lícach som mala červené šmuhy pravdepodobne od rúžu. Dúfam, že od rúžu.

Povzdychla som si a pustila si vodu. Vykonala som rannú hygienu a rozčesala si to vtáčie hniezdo na hlave. Keď som sa aj osprchovala zabalila som sa do uteráku a prešla do izby. Na ani jednu otázku som nedostala odpoveď, ba ešte mi jedna pribudla, keď som zistila, že som celá modrinová. Postavila som sa pred zrkadlo a uterák si nechala padnúť až ku členkom. Som dokopaná ako futbalová lopta. Preboha čo som robila celú noc?! Na každom kúsku tela mám modrinu a každá je farebná. Myslím, že mám na tele všetky farby dúhy.

S povzdychom som si otvorila skriňu a vytiahla si spodné prádlo a Ryanove tričko, keď ma napadlo, že dnes je podľa všetkého utorok. Pozrela som sa na hodiny a zostala úplne v pomikove, keď som videla, že je jedna poobede. Tak do školy už asi nepôjdem... Pomyslela som si a obliekla sa. Vlasy som si nechala v drdole a chcela ísť dolu, ale pri dverách som sa musela zastaviť.

Mala som vylomený zámok.

Prekvapene som zostala civieť na vylomený zámok na mojich dverách a pevne dúfala, že mi to všetko niekto vysvetlí.

Povzdychla som si, vyšla z dverí a zišla schodmi do obývačky. Všade bolo ticho a keď som prišla do kuchyne uvidela som Ryana ako sedí za stolom a je obed.

"Dobré ráno." nervózne som sa usmiala sa a sadla si naproti nemu. Ryan prehltol sústo a pozrel na mňa. Na tvári mal neutrálny výraz a ja som nevedela čo čakať.

"No..dobré." zamrmlal a ja som nasucho preglgla.

"Ryan?" oslovila som ho a on mi naznačil aby som pokračovala. "Nevieš náhodou čo som v noci robila?" spýtala som sa skoro šeptom a on si povzdychol.

"Myslel som si, že si nebudeš nič pamätať." zamrmlal a než som stihla nejako reagovať pokračoval. "Keď som zistil, že si utiekla, išiel som ťa hľadať. Našim som povedal, že už spíš a odišiel. Keď som ťa našiel sedela si s tou bandou na schodoch blázinca a bola tak spitá, že si nevedela chodiť. Keď som sa zo všetkého spamätal zobral som ťa domov. Ráno som našim povedal, že ti je zle a že nepôjdeš do školy. Nič netušia." keď dopovedal začala som sa pomaly rozpamätávať. Spomínam si ako ma Ryan našiel.

"Prečo som sa zobudila iba v spodnom prádle?" položila som prvú otázku a už aj Ryan asi vedel, že nebude posledná.

"Keď sme prišli domov, namierila si si to do mojej izby kde si sa vyzliekla a ľahla si na posteľ. Zaviedol som ťa k sebe, na tvoju prosbu zostal s tebou kým si nezaspala a potom išiel svojej izby." odpovedal mi a ja som ho pozorne počúvala aby som to všetko vstrebala. Po chvíli som prikývla a povzdychla si.