Brother's love

60. časť - Zviaž ma

ČASŤ JE 15+!

NENACHÁDZAJÚ SA V NEJ ŽIADNE PRELOMOVÉ INFORMÁCIE, KTORÉ BY OVPLYVNILI CHOD DEJU.

ČÍTAŤ NA VLASTNÉ RIZIKO, ĎAKUJEM!

Ashley

Potom ako sme s Ryanom zjedli raňajky a vlastne aj potom ako sme zjedli obed sme sa začali pripravovať na sľubovanú návštevu Mary a následnú návštevu chalanov aby sme si navzájom popriali k Vianociam. Odtiaľ sme mali ísť rovno do takzvaného wellnessu, ktorý nám Ryan na víkend rezervoval ako druhý darček pre mňa k Vianociam aby sme konečne mohli byť sami. Muselo mu dať veľa práce vybaviť takýto termín práve cez Vianočné sviatky, ale očividne to zvládol a ja som sa nemohla z tohto faktu viac tešiť.

Rodičom sme povedali, že ja prespím na víkend u Mary a Ryan bude s chalanmi u Ericka, takže aj oni mali dva dni dom pre seba. Ani jeden z nich nič proti tomu, že cez Vianoce zdrháme z domu ku kamarátom-aj keď to vlastne nie je pravda- nič nenamietal, ale aj keby, nemohli nám v tom nijako zabrániť.

Do menšej cestovnej tašky som si pribalila ešte svoju kozmentiku a keď som si bola istá, že máme na tie dva dni všetko zbalené tašku som zazipsovala a energicky ju položila na zem.

"Hotovo?" Ryan nakukol do mojej izby a keď videl, že som pripravená k odchodu, vzal tašku zo zeme a vypochodoval z dverí mieriac na prízemie a ja potom ako som sa naposledy poobzerala po svojej izbe, či mi niečo nechýba som schytila svoj kabát pohodený na posteli a zatvorila za sebou dvere nasledujúc Ryana dolu.

Vkĺzla som do svojich čiernych kanád, teda zimných čižiem, obliekla si kabát, okolo krku obtočila šál, na ruky si nasadila rukavice, na hlavu čiapku a bola som pripravená prežiť chvíľku v tom studenom počasí za dverami.

"Vyzeráš ako snehuliak." uchechtol sa Ryan, ktorý narozdiel odomňa nemal ani rukavice, ani šál a ani čiapku. Mal iba svoju hnedú bundu, pod ktorou mal čierny sveter a na nohách ako inak tenisky.

"Aspoň neprechladnem." vyplazila som mu jazyk a cez rameno si prehodila svoju kabelku.

"Iste." pritakal sarchasticky s úškrnom tróniacim na jeho tvári. "Ja neprechladnem a nemusím pri tom vyzerať ani ako snehuliak." poukázal na fakt, že aj keď je vonku mínus päť stupňov, mrzne, riadi tam snehová víchrica a všetci ľudia pobehujú s červenými nosami, vyštípanými lícami a mokrými vlasmi od snehu, on vyzerá stále perfektne.

"Samozrejme," pretočila som nad tým narcisom očami. "Takže keď si tak skvelo pripravený tak myslím, že môžme ísť." Ryan sa uškrnul, no nič nehovoril, iba prikývol a na nič nečakajúc zakričal na celý dom, že odchádzame aby matka s otcom boli informovaní. No a netrvalo dlho než sa v predsieni mama objavila.

"Keby niečo ozvite sa." obaja sme prikývli načo Ryan už chytal kľučku od dverí. "Tak sa majte."

"Ahoj mamii!" zakričali sme obaja spoločne predtým ako sme sa vytratili za dverami nášho domu.

...

"Bolo fajn ich zasa vidieť." prerušila som spev z rádia svojím hlasom.

"Hej, to bolo." Ryan pritakal ďalej uprene hľadiac na cestu.

"Myslím, že Mary už je na tom lepšie." konštatovala som vzhľadom k tomu ako sa dnes po dlhom čase bezstarostne usmievala. "Aj keď s rodinou nemá najlepšie vzťahy, myslím, že Vianoce pre ňu neboli také zlé."