Brother's love

96. časť - Nečakaná návšteva

Ashley

Ryan obdržal svoje výsledky z maturity už pred školským výletom, no odmietol si ich pozrieť, skôr ako sa vrátia z ich rozlúčkového výletu. Erick, Chaz, Nick a Mary sa rozhodli rovnako, vraj si ich všetci otvoria doma a výsledky spoločne oslávia - ak teda bude čo. V každom prípade sa výsledok rozhodli zapiť - či by bol dobrý, či zlý.

Ryan zmaturoval. Zmaturoval na jednotky a dvojky. Tak isto Chaz, Nick, Mary a Erick, ktorý odmaturoval s jednou trojkou. Všetci piati zmaturovali a to pre nich znamenalo voľno až do nástupu na vysokú školu. Prihlášky už boli odoslané, vysvedčenia ako doklady tiež a to znamenalo jediné. Prázdniny sa začali. Teda aspoň pre nich, ja som ešte stále chodila do školy.

Bol to zvláštny pocit, patriť do skupiny priateľov, ktorí už všetci odmaturovali a chystali sa na nástup na vysokú školu. Ja jediná som z nich bola najmladšia, stále som chodila do školy, robila si vodičák, zatiaľ čo oni oslavovali svoj dospelý život, ktorý sa im dokončením strednej školy rozpočal. Už to viac neboli stredoškoláci. Boli to vysokoškoláci, plnoletí, pripravujúci sa na osamostatnený život, zatiaľ čo ja som bola prostá stredoškoláčka, o dva roky mladšia. A preto som aj dnes bola doma sama.

Prišla som po škole do prázdneho domu. Mama bola u lekára, otec v práci a Ryan? Ryan bol kdesi vonku s chalanmi a Mary. Bol na mňa nahnevaný. Potom ako sa vrátil zo školského výletu sme ako prvé zapadli spoločne do postele. Bola som veľmi rada, že sa Ryan vrátil, veľmi mi chýbala jeho spoločnosť a tak som netúžila po ničom inom ako byť s ním, no mohla som predpokladať, že nebude dlho trvať, kým Ryan zistí aký pre mňa týždeň bez neho bol, i keď som nemala v pláne mu o tom hovoriť. Moje skutky hovorili za mňa. Vtedy, keď som konala som nepremýšľala o následkoch, ktoré sa dostavili už o dva dni a oni o tom ako veľmi nám môžu ublížiť.

Snažila som sa pred Ryanom skrývať zranené zápästie, no nebolo to možné. Ryan si ihneď všimol, že niečo nie je v poriadku, keď som odmietla s ním ísť do sprchy, či vyzliecť si tričko s dlhým rukávom. Moje výhovorky boli chabé a tak veľmi priehľadné.. Večer sme znova skončili spoločne v jeho posteli, Ryan ma bozkával, no keď prišlo na vyzliekanie môjho trička odmietla som. Ryan vedel, že niečo nie je v poriadku. Po dlhšom prehováraní zo mňa napokon tričko vyzliekol aj proti mojej vôli a tak odhalil aj moje poškodené, ľavé zápästie.

Inštiktívne som si prešla prstami po pľuzgieroch, čo zdobili moje zápästie, pri tej spomienke. Či to bolelo? Nie viac, ako keď bol Ryan preč. Preč ako aj teraz. Bol na mňa nahnevaný, že som to urobila. Zúril, keď to videl. Kričal na mňa, vyčítal mi a nakoniec aj odišiel. Nechal ma samú, s mojou bolesťou a myšlienkami. Odvtedy prešlo už niekoľko dní. Sotva so mnou prehodil pár slov. Väčšinu svojho času trávil vonku s chalanmi a Boh vie kým a ja som ten svoj zabíjala v škole. Domov chodil neskoro večer a spal vo vlastnej posteli, sám, bezomňa. Doma si ma veľmi nevšímal, ak sme sa aj náhodou stretli. Viac komunikoval aj s našimi rodičmi ako so mnou. Neviem, čo hovoril ostatným, keď sa na mňa pýtali. Možno aj nič a možno už sa aj pýtať prestali. Za tých pár dní sa mi nikto z nich neozval.. Boli príliš zamestnaní pomaturitnými oslavami.