Brother's love

47. časť - Chvíľka pravdy

Ashley

"Kurva toto snáď nie je ani možné!" zaúpela som naštvane a hodila kuchynskú utierku na linku. "Do piče skurvenej, chorej, nakazenej.."  mrmla som si popod nos zatiaľ čo som sa plazila po zemi a zbierala sklo z pohára rozštiepené na márne kúsky.

Toto je už dnes druhý pohár čo som rozbila. Momentálne som naštvaná na svoju matku, ktorá zavrhla umývačky po tom ako sa jej aj druhá v poradí pokazila a ona sa rozhodla, že budeme umývať riad v rukách. Jej je to samozrejme jedno, pretože s otcom stále nie sú doma a jediný kto tu umýva po sebe riad som ja s Ryanom. Teda iba ja..

Posledné dva dni sa neviem na nič sústrediť. Som rozpačitá a nekoncentrovaná. Vôbec sa necítim vo svojej koži. Sú to dva dni od stretnutia s Lilith a ja si myslím, že to je to čo ma tak rozrušilo. Vrátila mi nie len staré spomienky, ale aj pomyslenie na to, že je späť v meste, v Kevinovom dome, ma privádza do šialenstva.

S ťažkým povzdychom som vyhodila ďaľšie črepy skla do koša a oprela sa rukami o kuchynskú linku. Bola som úplne mimo. Vôbec som sa necítila dobre. Nepríjemný pocit mi skrúcal žalúdok ako nervozita, i keď som nervózna vonkoncom nebola. Moje telo ovládol stres. Stres, ktorého koreňom som nemohla prísť na stopu.

"Si celá napätá, láska." jeho ruky sa mi obtočili okolo pása a pobozkal ma na miesto za uchom. Moje telo sa naplo v nepríjemnom kŕči a Ryan mi začal jemne prechádzať bruškami palcov po bruchu pod tričkom kým som sa späť neuvoľnila. "Potrebuješ sa nejako zrelaxovať zlato. Čo keby sme vypadli niekam von s chalanmi? Hm? Trochu sa zabaviť."

Pravdupovediac mi to neprišlo ako zlý nápad. Nevedela som čo myslí pod tým 'trochu sa zabaviť', no myslím, že také povyrazenie s chalanmi by mi prišlo vhod. Myslím, že by som pri tom mohla prísť na iné myšlienky.

"Okay." vydýchla som nakoniec a mohla som cítiť ako sa Ryan usmial.

"Fajn, idem im zavolať." bez toho žeby ma necapol po zadku samozrejme výsť z kuchyne nemohol a ja som nad tým musela pokrútiť hlavou.

Zasadla som za náš, malý, kuchynský stôl a podoprela si rukou bradu. Čakala som kým Ryan dotelefonuje a oznámi mi čo máme v pláne robiť. Na moje šťastie mu to netrvalo dlho a o pár minút sa vrátil do kuchyne. Neprospieva mi keď som sama.

"Dohodol som sa s nimi na skateparku. Môže byť?" podvihol obočie. "Dlho sme nejazdili a myslel som že keď je tak pekne.." vetu nechal plynúť do stratena a zahľadel sa na mňa. Neviem ako čakal, že zareagujem, no podľa jeho výrazu sa toho zrejme obával.

"Jasné, môžme ísť." jemne som sa usmiala a postavila sa od stola. Ryanovi sa na tvári roztiahol úsmev a obtočil ruky okolo môjho pása aby si ma pritiahol k sebe, keď som k nemu podišla.

"Milujem ťa, vieš to však?" milovala som, keď mi to iba tak hovoril.

"Ja teba viac." zamrmlala som ticho a svoje ruky položila na jeho ramená.

"Ja teba najviac." šepol mi do pier a spojil ich v jedny.

Jemne ma hryzol do spodnej pery, načo som pootvorila ústa aby dnu mohol vplávať jazykom. Za zátylok som si ho pritiahla bližšie a končekmi prstov mu vchádzala do jeho čiernych vlasov. Jeho ruky pevne držali môj pás a tisli ma k nemu stále bližšie. Medzi nás by sa už nevošiel ani papier, tak sme boli na sebe pritisnutí, a keď jeho jazyk vyhral vojnu s tým mojím uškrnul sa mi na perách. Pretočila som nad ním očami a odtiahla sa tak aby som mu videla do očí.

"Kedy sa máme s nimi stretnúť?"

"O hodinu v parku." jemne ma pobozkal na pravý spánok a hneď po tom aj na ľavý. Musela som sa usmiať. Milujem na ňom to ako vie byť nežný.