Brother's love

61. časť - Za svoje skutky treba platiť

Ashley

Vianoce sa skončili. Áno, už je to tak. V momente ako pod stromčekom skončil roztrhaný baliaci papier strhnutý z posledného vianočného daru pod ním, Vianoce sa skončili. Príšerné klíše.. Čisto ako z amerického filmu.

No ukončením jednej udalosti -sviatkov pohody a pokoja, vraj..- sa rýchlo a nenávratne blížila druhá.. Moje narodeniny.

Blížili sa konečne moje osemnáste narodeniny, na ktoré som čakala teda dosť dlhú dobu. Nejakých osemnásť rokov..približne. Ako hlúpa šestnástka a priznám, že pár mesiacov aj ako sedemnástka som si plánovala svoje osemnáste narodeniny ala obrovská párty v štýle projekt X. Bola som mladá, hlúpa a celá mokrá z toho, že budem plnoletá a zodpovedná sama za seba.

Spolu s Mikom sme neraz pri jointe, obaja už totálne zhulení plánovali prípravy, písali zoznam hostí, informovali ľudí..šesť mesiacov pred mojimi narodeninami. Áno, akí sme len boli...snílci?

No po všetkom tom čo sa za posledné mesiace odohralo, po všetkých tých udalostiach a zmenách na ktoré si bolo tak prekliate ťažké zvyknúť som si usporiadala priority a prišla na to, že veľká párty, kde by som väčšinu tých ľudí ani nepoznala ochotne a rada vymením za malé posedenie s najbližšími priateľmi u nás doma.

Áno, je to trochu rozdiel, keď si spomenieme že to mala byť párty všetkých čias, no môj záujem o ňu sa celkom vytratil. Teraz, po tom všetkom, sa mi nápad v pokoji to osláviť v kruhu priateľov zahováral omnoho viac.

A kedže moje narodeniny sa blížili veľmi rýchlo, nýbrž mali byť už tento týžden začali sme s Ryanom preberať priebeh takzvanej "domácej oslavy":

"Erick, Chaz, Nick a Mary sú jasní, koho ďaľšieho chceš pozvať?"

"Hm, neviem. Dominicu s Patrickom môžme pozvať tiež a rozmýšľala som aj o Kary a Linde aj keď som sa s nimi už dlho nevidela.."

"Môžeš pozvať koho len chceš zlato, sú to tvoje narodeniny." pripomenul mi Ryan. "Si si teda naozaj istá, že nechceš urobiť párty? Ani malú?"

"Áno Ryan som si tým istá. O žiadnu párty nemám záujem."

"Dobre teda." pokrčil ramenami. "Tak to teda bude iba nevinný večer s priateľmi." zdvihol ruky v obrannom geste, no jeho nenápadný, potmehúcky úsmev naznačoval, že vedel že ten večer nebude až tak celkom nevinný.

"Zrejme nemám tak veľa priateľov ako som si myslela." zakvílila som unavene a zložila si hlavu na jedálenský stôl za ktorým sme s Ryanom sedeli.

"A práve preto sa narodeniny oslavujú vo veľkom štýle! Aj keď pozveš iba tých pár priateľov čo máš príde ľudí omnoho viac, pretože prídu priatelia tvojich priateľov, priatelia ich priateľov a tak ďalej a tak ďalej až kým celkom nestratíš prehľad o tom kto tam vôbec je." vysvetľoval mi Ryan s istým zápalom pre vec, keďže to bola téma v ktorej sa on vyznal vzhľadom na jeho "párty minulosť".

"No a čo sa robí v prípade, že nechceš veľkú párty a nemáš ani veľa priateľov??"

"To znamená iba jediné.. Že to bude príšerná nuda a všetci pôjdu domov ešte pred deviatou.." zagúľal očami, okamžite som ho plesla po tej tupej hlave zošitom angličtiny,  ktorý ležal na stole načo sa Ryan hrdelne rozosmial brániac sa rukami môjmu útoku.

"Čo tu riešite?" ozval sa mi pri uchu veselý hlas patriaci mojej najlepšej priateľke. Spolu s chalanmi, ktorý ju nasledovali naprieč jedálňou k nášmu stolu sa k nám usadili.

"Ashleynu narodeninovú párty." odpovedal jej Ryan.

"Nebude to žiadna párty." pripomenula som.