Brother's love

46. časť - Spomienky

Ashley

"My už sa poznáme." precedila som pomedzi zaťaté zuby a prižmúrila oči na tú napodobeninu človeka predomnou.

"Ashley, rada ťa znova vidím." tá faľoš bola cítiť dokonca aj z jej hlasu. Robilo sa mi z nej zle. "Nevedela som, že toto je tvoja sestra Ryan." a to je ďaľšia vec. Odkiaľ sa oni dvaja kurva poznajú?!

"Odkiaľ sa poznáte?" spýtal sa zmätene Ryan pohľadom tikajúc medzi ňou a mnou. Tak toto by som sa mala pýtať skôr ja teba, nemyslíš?!

"Oh tak ty zrejme nevieš kto to je Ryan. To sa asi veľmi dobre nepoznáte, čo?" prešla som pohľadom medzi ním a ňou a nemohla sa ubrániť povýšenému odfrknutiu. Najradšej by som jej vytrhala tie jej umelé, blond vlasy. "Tak Dovoľ aby som ti ju predstavila." faľošne som sa na oboch usmiala. "Toto je Lilith Newsonová, Kevinova sesternica."

Ryan sa prekvapene pozrel na tú blondsku prednami a následne na mňa utvrdzujúc sa či to myslím vážne. Iba som pokrútila hlavou a odvrátila od nej zrak.

Nevedela som sa na ňu ďalej pozerať. Nie dosť, že nosila také isté priezvisko ako Kevin, ešte mu bola aj podobná. Iba pri pohľade na ňu sa mi vynárali všetky tie nepekné spomienky, ktoré sa s ňou spojovali. Lilith je totiž prvotriedna mrcha. Nikdy sa ma nesnažila ani len spoznať, od prvej chvíle čo ma zahliadla ma nenávidela a mne netrvalo dlho vypestovať si k nej podobné pocity.

"Ryan ja pôjdem. Počkám ťa tam." zahľadela som sa naňho iba nachvíľu aby som sa utvrdila, že pochopil a svoj pohľad presunula k nej iba na pár sekúnd aby som si ju posledný raz prezrela. Pokrútila som hlavou a bez iných slov sa vybrala na naše miesto s Ryanom, ďaleko od nich.

~~~

Sedela som na kamienkovom brehu rieky čo sa rozprestierala predomnou. Teplý, letný vietor mi rozfúkaval vlasy spadajúce v prameňoch okolo mojej tváre. Bradu som si opierala o skrčené nohy, ktoré obopínali moje ruky a hľadela bezcenne do diaľky. Ako Slnko zapadá za horizont a stromy sa vytrácajú v tme.

Mojou hlavou blúdili myšlienky. Predbiehali jedna druhú a lietali v mojej hlave ako neskrotný hurikán. Nevedela som ich nijako zastaviť aj keď som sa ich chcela veľmi zbaviť.

"Ashley?" až jeho hlas ma vytrhol z premýšľania. Otočila som hlavu dozadu za ním. Stál tam, na tvári zmätený výraz, oči plné otázok. "Čo sa stalo zlato?"

Neodpovedala som mu, hlavu otočila späť k rieke a hlasno si povzdychla. Počula som pod Ryanovými nohami posúvať sa kamienky a hneď na to som zaregistrovala ako si sadá vedľa mňa.

"Tak čo je?" uprel na mňa svoj pohľad a  jeho ruka si našla tú moju.

Otočila som hlavu smerom k nemu a zahľadela sa mu do očí, ktorými ma prosil aby som mu to všetko vysvetlila. Moje ústa znova opustil ťažký povzdych predtým ako som prehovorila:

"Nemám ju rada, tak isto ako ona mňa. Pripomenula mi všetky tie staré spomienky a momenty kedy mi ublížila." prešla som si rukou cez unavenú tvár a zrak znova otočila k Ryanovi.

Hľadel na mňa bez emócií a čakal. Čakal kedy mu sama od seba rozpoviem celý ten zamotaný príbeh. Zhlboka som sa nadýchla naberajúc do pľúc vzduch a s ťažkým povzdychom sa pustila do rozprávania:

"Ale čo ak sa jej nebudem páčiť? Čo ak ma nebude mať rada? Alebo čo ak ma znenávidí?"

"Si nervózna?" uškrnul sa na mňa a ja som nad ním pretočila očami. Typické.

Namiesto toho aby ma upokojil ma ešte provokuje. Jeho ústa opustil hrdelný smiech, keď uvidel môj naštvaný výraz a pritiahol si ma na jeho vibrujúcu hruď.