Brother's love

51. časť - I'll miss you..

Mike na mňa zozačiatku iba nedôverčivo hľadel zisťujúc zrejme či to myslím naozaj vážne, no keď z mojich očí vyčítal iba hnev, smútok, bolesť, sklamanie...

Vrhol sa mi na pery tentokrát on a spojil ich do ešte vášnivejšieho bozku ako predtým.

Ryan

"7:50

Zobudil som sa ráno, s perinou obkrútenou okolo svojho tela a vankúšom na hlave v tmavej izbe kam prenikali iba jemné paprsky slnka spoza zle zastretej žalúzie.

Hlava ma bolela tak ako už dávno nie a keď som sa vykrútil z periny a dopadol priamo na tvrdú zem, vedel som, že ranná opica sa už začala.

Bolo mi vážne mizerne nakoľko som to včera naozaj prehnal. Keď Ashley celý večer nedvíhala telefón a neodpovedala na žiadnu z mojich správ, bol som naozaj zúfalý a preto vyhľadal čo najskôr chalanov a zašil sa s nimi do najbližšieho baru, kde oni tancovali a balili štetky zatiaľ čo ja som barmanovi vyrozprával svoj životný príbeh.

Nemám poňatia kedy alebo ako som sa dostal domov, keďže som sa strieskal riadne hneď po prvej hodine na bare.

Bol som sa ešte pozrieť do Ashleynej izby s trochou nádeje, že ju nájdem spať v jej posteli, no v skutočnosti som vedel, že tam určite nebude. S povzdychom som sa odobral do svojej kúpeľne a zamieril rovno do sprchy, ktorá by mi mala pomôcť prebrať sa..

...

Zložil som si hlavu do dlaní rukami prechádzajúc po unavenej tvári, keď už bolo skoro poludnie druhého dňa a ja som sa Ashley ďalej nemohol dovolať. Na školu som sa dnes úplne vykašľal, i keď to bol ešte len druhý školský deň, ale to som mal na háku. Bolo mi jasné, že Ashley sa tam dnes tiež určite neobjavila a preto som to ďalej neriešil.

Rozmýšľal som skôr nad tým kde asi tak môže byť a pevne dúfal, že je v poriadku a hlavne, že nevyviedla nič čo by ju mohlo dostať do problémov. Už skôr som rozmýšľal, že sa skontaktujem z nejakými jej kamarátmi aby som sa dozvedel kde je, no vedel som, že by so mnou aj tak nechcela hovoriť a preto som usúdil, že bude lepšie to nechať na ňu kým sa vráti sama, no tá nevedomosť ma zožierala.

Mal som veľmi silný pocit, že hneď včera išla rovno k Mikovi, s ktorým je ešte teraz. Snažil som sa tieto myšlienky o tom čo spolu asi tak robia celý ten čas zatlačiť do úzadia mojej mysle a nemyslieť na to, no šlo to veľmi ťažko.

Čo keď ju ten bastard znovu balí? Alebo čo keď ju znova opil alebo zdrogoval?? Čo s ňou môže asi tak robiť?

Všelijaké myšlienky a bláznivé, pošahané nápady napádali moju myseľ a ja som sa snažil upokojovať samého seba tým, že ani neviem naisto či je s ním, no ako hovorím.., Šlo to ťažko.

Poslal som jej poslednú esemesku s tým nech mi dá aspoň vedieť či je v poriadku a postavil sa z pohovky mieriac priamo ku vchodovým dverám. Nemohol som tu takto ďalej sedieť, tie myšlienky ma zožierali a ja som sa potreboval znova nejako, akokoľvek odreagovať..

"14:20

"No kámo, nečakal som síce, že prídeš takto skoro ráno, ale kľudne poď ďalej."

"Je pol tretej poobede Erick." pripomenul som svojmu najlepšiemu kamarátovi a prekročil prah jeho dverí vstupujúc do domu, v ktorom vládla ako inak úplná tma.

"Takže, čo ťa ku mne privádza v tak skorú rannú hodinu?" úplne odignoroval moju poznámku o čase a zaujal miesto na jeho gauči spýtavo na mňa hľadiac. Pretočil som nad ním očami a zvalil sa vedľa neho na koženú pohovku.