Brother's love

64. časť - Dážď

Ashley

Dni ubiehali ako voda a ja som sa zasa nestihla ani nazdať aký dátum vlastne máme. Bola polovička ferbruará a ja som sa nemohla dočkať kedy konečne budem môcť uložiť zimnú bundu do skrine a už ju nevytiahnuť.

Školský rok intenzívne pretrvával, čo znamenalo, že sme všetci stále chodili do školy. No už nie v takej zostave ako predtým. Ja som si s Ryanom incident, ktorý sa odohral na oslave mojich narodenín vydiskutovala, hneď na druhý deň. Inak to však bolo s Mary a Nickom.

Mary neurobila tak ako som jej radila a s Nickom odmietla komunikovať. Aj keď sa Nick pokúšal s Mary porozprávať, akokoľvek sa s ňou skontaktovať ona nereagovala. A tak dnes, sedíme v škole, za jedálnym stolom, iba piati.

"Nechce sa mi ísť na matiku."

"Kámo radšej matiku ako chémiu s tou starou ježibabou."

"Prečo máš chémiu?"

"Asi že lebo som v inej triede ako vy. To si si všimol až teraz po štyroch rokoch Ryan?"

"Bolo mi divné, že nechodíš na väčšinu hodín." uznal Ryan, načo si od Chaza vyslúžil úder do pleca a všetci traja, spolu s Erickom sa rozosmiali.

Zatiaľ čo sa chalani bavili medzi sebou ja som pozorovala Nicka, ktorý hľadel do jeho taniera a za celý čas nevydal ani hlásku.

Rozprávala som sa s ním. Potom čo sa udialo na moje narodeniny, som si Ryanove dôvody vypočula a odpustila mu. Ale na Nicka som bola stále nahnevaná, pretože som nevedela nájsť jeden jediný dôvod prečo by na takéto niečo Ryana nahováral. A tak som chcela počuť vysvetlenie, hneď čo som v pondelok prišla do školy.

Chcela som aby sa s Mary porozprával. Aby jej povedal aké má pocity. Aj to skúsil. Ale Mary mu nedala šancu. A ja som nebola tá, ktorá jej mala hovoriť o jeho pocitoch.

"Mám sa s ňou porozprávať?"

"To nepomôže."

"Ako to môžeš vedieť?"

"Nechaj to tak, jasné!?"

Nick tác s jedlom, ktorého sa ani nedotkol s rachotom odhodil na stranu, postavil sa a rýchlym krokom proste odišiel. Jeho odchod upútal všetkých pri stole, všetci strhli svoj zrak na mňa, no nikto ani necekol. Ťažko som si povzdychla. To sa ten nový rok teda pekne začal..

~~~

"Mala by si sa s ním porozprávať Mary."

"Daj mi s tým už pokoj Ashley! Povedala som nie a bodka!"

"Mohla by si si ho aspoň vypočuť!"

"Ale mňa to nezaujíma jasné?! Je mi ukradnuté čo mi chce povedať!"

"Mary boli ste priatelia. Nikto ti nekáže aby si mu odpustila a hodila sa mu do náručia! Iba aby si mu dala päť minút na to aby ti to mohol všetko vysvetliť! No tak to aspoň skús!"

"Pf možno až naprší a uschne!" Odfrkla si pretáčajúc modrými očami a ruky si založila na prsiach.

Ja som si povzdychla. Už mi dochádzali presviedčacie metódy, energia, sila prehovárať a tak medzi nami nastalo ticho. V tom tichu čo medzi nami na prázdnej chodbe zavládlo som započula nejaké jemné bubnovanie a šuchot listov. Pozrela som sa teda smerom k hlavným, preskleným dverám a uvidela, že vonku slabo prší. S pozdvihnutým obočím som sa otočila späť na Mary. Nehovorila práve, že..?