Brother's love

17. časť - Mala to byť večera

Ashley

Obliekla som sa do svojho pyžama - Ryanove tričko a spodné prádlo a zapla som si notebook položený na posteli. Keď som sa prihlásila a WiFi sa mi automaticky pripojila išla som omrknúť sociálne siete. Veľa nového toho nebolo, ale keďže som nebola prihlásená už dobrý týždeň pár noviniek sa našlo. Chcela som si pustiť nejaký film, keď mi začal vibrovať mobil položený na nočnom stolíku. Keď som uvidela na rozsvietenej obrazovke meno Mary, neváhala som a zdvihla.

"Ano?" Priložila som si mobil k uchu a z druhej strany sa najprv ozvalo šumenie a potom krik. "Haló." Pretočila som očami, keď sa stále nikto neozýval a už som išla zložiť, keď sa z druhej strany znova ozval hlas.

"Ashley? Si tam?" Započula som Maryin hlas a priložila si mobil späť k uchu.

"Narozdiel od teba hej." Z druhej strany sa znova ozvalo šumenie.

"Sorryy, Mike mi berie mobil." Sekane a dosť nezrozumiteľne sa ozvalo z mobilu do šumenia a ja som čakala než sa dostane k nejakej pointe.

"A načo mi vlastne voláš?"

"Kde si?" Spýtala sa, keď šumenie ustalo a ja som sa rozvalila na posteli.

"Doma." Odpovedala som a znudene sa dívala do svojho bieleho stropu. Myslím, že si premalujem izbu.

"A čo robíš doma? Príď k Mikovi, pijeme a dosť tu chýbaš." Navrhla a ja som si ťažko povzdychla.

Posadila som sa na posteli a hľadela na cigarety položené na mojom nočnom stolíku. Nechcem sedieť doma a utápať sa v depresiách. Nechcem sedieť na posteli a spomínať naňho. Ak by som išla za Mary a Mikom všetko by bolo na malú chvíľku v poriadku. Aspoň na tú chvíľku kedy by som sa opila a zábavala s kamarátmi... ale sľúbila som mu to. Sľúbila som to jemu. A svoj sľub som neplánovala porušiť.

"Prepáč Mary, ale dnes nie. Chcem zostať doma a asi si pozrieť nejaký film. Možno nabudúce." Jemne som sa pousmiala, čo ona však nemohla vidieť a v telefóne nastalo nachvíľu ticho.

"Okay. Ako chceš. Tak sa maj."

"Ahoj." Zahundrala som a z druhej strany sa ozvalo už iba pípanie. Povzdychla som si a hodila mobil na posteľ.

Siahla som po krabičke cigariet na mojom nočnom stolíku a vstala z postele prechádzajúc ku skrini. Moja myseľ znova zablúdila k Ryanovi, ktorý ešte nebol doma. Už len pri jeho mene som mala v hlave zmätok. Neviem čo od neho čakať. Neviem ako bude reagovať, keď ma po dvoch dňoch uvidí. Či bude naštvaný, alebo sa so mnou nebude ani rozpávať. Ale vlastne som o tom ani premýšľať nechcela.

Potriasla som hlavou nad myšlienkami, ktoré ma iba zbytočne viac deptali a siahla po jednej z čiernej mikín v mojej skrini. Je síce apríl a má byť už trochu teplo, no veľmi nie je a vyzerá to skôr ako jeseň. No ja milujem jeseň, takže mi to nevadí. Do vačkov som si dala mobil, cigarety, sluchátka, a kľúče. Maľovať som sa nemienila, iba som si spravila z toho vtáčieho hniezda na hlave neohrabaný drdol aby mi všetky vlasy nepadli do tváre a vyšla z izby. Namierila som si to do kuchyne v domnení, že tam bude otec, no na moje prekvapenie tam samozrejme nebol.

"Ocííí?" Zakričala som na celý dom a prešla z kuchyne do druhej časti domu, kde je okrem iného mamina a otcova spáľňa. "Ocí!" Zakričala som a skoro som dostala infarkt, keď som sa otočila a jeho uvidela stáť za mnou. "Bože! Vieš ako som sa ťa zlakla??" Ruku som si položila na srdce a rozdýchavala prvotný šok.

"Čo chceš Ashley?" Zívol a ja som ho z chodby nasledovala do kuchyne.

"Nič iba som ti chcela povedať, že idem von. A kde si vlastne bol?"