Brother's love

48. časť - Prepáč

Ashley

Cítili ste sa niekdy tak zmätený, že ste nemali ani najmenšie poňatie čo máte spraviť?

Nie?

Tak si to aspoň predstavte, pretože ja sa práve teraz tak cítim.

Ryanove slová sa mi spätne prehrávajú v mysli a ja si nechcem pripustiť, že má pravdu. Jeho slová boli tvrdé, no úprimné a to ma desí najviac.

Premýšľala som.

O tom ako sa cítim s ním a či som pri ňom sama sebou. Ako sa cítim pri Mikovi a či som tiež sama sebou. A rozmýšlala som hlavne o tom čo by som mala urobiť. Čo Ryan chce aby som urobila? Čo čaká, že urobím? A prečo mi to všetko vôbec hovoril? Naozaj ma nemá rád, keď som pri Mikovi? Stráca o mňa záujem?

Pri Mikovi sa cítim voľná. Môžem robiť čokoľvek. Môžem mu povedať čokoľvek. Cítim sa pri ňom pohodlne a spokojne.

Pri Ryanovi sa cítim... Ako to opísať? Existujú k tomu vôbec slová? Ako mám opísať čo je to za pocit, keď vám v bruchu lietajú tisícky motýľov iba a pri jedinom jeho pohľade? Ako opísať ako sa cítim, keď mi telom prebehne prúd elektriny pri každom jeho dotyku? Akými slovami sa dajú opísať rozpaky do ktorých ma vie priviesť jedine on tak ľahko? Aké slovo je výstižné, keď ma jeho pekné slová zahrajú až pri srdci?

Cítim sa pri ňom tak neopísateľne šťastná. Je jedno čo všetko pri ňom cítim, to najhlavnejšie je, že som vďaka nemu šťastná a som schopná preňho urobiť prvé, posledné..

...

Kľúče v zámku zarachotili, keď som nimi otočila smerom do prava a vchodové dvere sa otvorili, keď som do nich jemne zatlačila.

Skopla som z nôh svoje Vansky a v ponožkách našlapovala na schody mieriac na poschodie.

Bola som preč zhruba hodinu aj niečo. Hodiny na mojom telefóne ukazovali krátko po deviatej a zozdola a aj z Ryanovej izby sa ozývali zvuky telky.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla než som opatrne siahla na kľučku od jeho izby a pomaly otvorila dvere. Cez úzku medzeru som mohla vidieť, že Ryanovo mohutné telo je roztiahnuté na posteli, ruky má založené za hlavou a pohľad pevne pripnutý na televízii, ktorá ako jediná osvetľuje izbu. V duchu som si dodala odvahu a vstúpila do jeho izby zatvárajúc za sebou dvere.

"Um ahoj." zamrmlala som nervózne do priestoru a Ryan na mňa otočil svoj pohľad.

"Ahoj." odpovedal mi jednoducho a pohľad prehodil späť na televíziu so zjavným nezáujmom o to, že som tu. Zhlboka som sa nadýchla a podišla bližšie k posteli na ktorú som si následne opatrne sadla.

"Mohli by sme sa...um..porozprávať?" pozrela som sa naňho s nádejou v očiach. Ryan na mňa presmeroval pohľad úplne bez emócií.

"O čom by si sa ešte chcela rozprávať Ashley? Myslím, že si všetko povedala dosť jasne." hovoril chladne, neprejavoval žiadne emócie a preto som sa cítila ešte horšie.

"Prepáč. Mrzí ma to všetko. Nechcem aby sme sa hádali a už vôbec nie kôli mojim kamarátom. Milujem ťa viac ako si dokážeš predstaviť a nechcem aby nás rozdelilo moje správanie. Je pravda to čo som ti povedala. Pri Mikovi som sama sebou, ale pri tebe tiež. Mal si pravdu v tom čo si hovoril a keby sa nejaké dievča správalo k tebe tak ako ku mne Mike asi by som sa zbláznila." sklonila som hlavu, kedže som sa cítila v rozpakoch z toho čo som mu povedala. Zaregistrovala som, že Ryana zaujalo to čo hovorím a svoju pozornosť konečne venoval mne. "Mrzí ma ako si sa cítil a to že si to musel znášať. Neviem si prestaviť čo by som urobila na tvojom mieste a kedže nechcem Mika stratiť a ani sa s tebou večne hádať a zraňovať ťa mojím správaním rozhodla som sa, že sa s Mikom porozprávam. Už nebudú žiadne romantické esemesky, bezdôvodné bozky či dotyky a ja sa budem snažiť robiť všetko tak aby si si ho aj ty obľúbil. Milujem ťa Ryan a prosím ťa, odpustíš mi?"