Brother's love

53. časť - Like a old Ashley

Ryan

Bola strašne citlivá. V poslednej dobe plakala častejšie ako to bolo normálne a stačilo jedno zlé slovo, jediná spomienka, zlý krok a zrútila sa. No bolo to iba vtedy pokiaľ išlo o mňa. Myslela si totiž, že potom všetkom si ma nezaslúži.. V mysli jej stále blúdili myšlienky o tom, že nie je pre mňa dosť dobrá a nemôže byť so mnou. Vyčítala si veľa vecí. Vedel som, že je takto precitlivelá kvôli tomu všetkému čo sa okolo nej v poslednej dobe udialo.

Od toho momentu kedy som som jej povedal, že som ju vlastne podviedol sa na ňu všetko začalo rúcať. To bol ten osudný moment, ktorý ju zlomil. Nebyť toho nebola by ublížená a neutiekla by za ním. Keby nebola ublížená on by nedostal šancu utešovať ju a pomáhať jej a ona by k nemu nikdy nezačala nič cítiť..

Nebol by deň od toho incidentu kedy by som si to všetko nevyčítal. Vedel som veľmi dobre, že to je moja a jedine moja vina, pretože ak by som ju nepodviedol nemuseli by sme riešiť nič z toho všetkého čo sa stalo a čeliť takýmto problémom. Nemuseli by sme si preskákať cez to všetko a hľadať si k sebe novú cestu.

Ashley sa za daľší týždeň aj pol čo rýchlo ubehol začala vracať do starých koľají. Začala sa znova usmievať, pospevovať si každú chvíľu tak ako to zvykla kedysi, vrátili sme sme k spoločnému zaspávaniu a pokúsili sa celkom vrátiť do starých koľají, čo som mohol s potešením povedať, že sa nám celkom darilo. Nevedel som či si Ashley prestala vyčítať, to že mu ublížila no už kôli tomu neplakala, do jej tela sa opäť vrátil život a výčitky svedomia čo jej pred tým nedali spávať zmizli tak ako aj hrozné sny, ktoré mala za celý týždeň už iba raz. Videl som ako sa začala znovu pomaly zbierať na nohy a preberať k životu a musel som priznať, že viac som sa z toho tešiť nemohol. Vedel som, že žiadna z tých rán nebola ešte v celku zacelená, no pomaly sa to obracalo na dobré a jediné čo po tých udalostiach zostalo boli určite neviditeľné jazvy na srdci, ktoré som sa však pokúšal zaceliť najviac ako to iba išlo a ten strach, že ma stratí ktorý ju doprevádzal na každom kroku.

Bola neistá, no i tak som videl, že sa stará Ashley, i keď pomaly no isto vracia.

Pozoroval som ju ako sa jej pery od seba oddeľujú a zakľáňa hlavu, keď jej ústa opúšťajú smiech, ktorý zapríčinili Erickove hlúpe vtipy. Pozoroval som ju ako sa smeje na kúskoch čo predvádzali Nick a Erick pri spoločnom obede v školskej jedálni. Keď sa smiala pripomínala mi tú starú Ashley, ktorá sa vždy na všetkých naokolo usmievala a sršala šťastím pred tým ako sa rozišla s Kevinom, no aj potom ako sa dala dokopy so mnou. Bolo tak fascinujúce ju pozorovať ako sa konečne otvára a komunikuje s ľudmi naokolo, ktorí jej bezpochyby chýbali.

Pokrútil som hlavou pri pohľade na nich. Na tú skupinku kamarátov čo spoločne smejú a prekrikujú jeden cez druhého pri spoločnom obede. Vedel som, že nikto z nich nevie o tom čo sa stalo medzi Ashley a Mikom, dokonca ani Mary, ktorá sedela vedľa Ashley ako vždy celá v čiernom a sem-tam sa aj ona usmiala. Aj ked bola najlepšia kamarátka aj Ashley aj jeho, ani jeden z nich jej o tom nepovedali. Myslím, že to tak bolo možno aj lepšie, nechcel som aby viac ľudí vedelo čo sa medzi nimi udialo. Stačilo, že sme to vedeli my traja.

"Ahoj Ryan." ozvalo sa vedľa mňa a ja som otočil hlavu za zdrojom ženského hlasu. Vedľa mňa, pri východe z jedálne kde som stál už dobrých päť minút a nenápadne pozoroval svoju frajerku o pár stolov dalej, sa zjavila nevysoká blondínka a obdarila ma milým úsmevom.

"Uh, ahoj.." Nie, nevedel som kto to je. Ona zjavne vedela kto som ja, no ja som ju žiaľ nepoznal. Veľa dievčat z tejto školy skončilo podomnou v posteli, no iba máloktorú z nich som si pamätal. Ale nezdá sa mi, že by som z touto spal, dokonca sa mi zdá, že je tu nová.. "Poznáme sa?"