Brother's love

1. časť - Budíček

Ashley

Ráno som sa zobudila na otravný zvuk budíka a neochotne rozlepila oči. Naštvane som doňho buchla päsťou aby sa konečne vypol a prehodila som nohy cez okraj postele. Zdvihla som ruky do vzduchu aby som sa poňaťahovala, všetko mi príjemne pokrupalo a ja som sa postavila z postele mieriac do kúpeľne. Tvár som si opláchla vodou a do pusy si strčila kefku so zámerom umyť si zuby. Prešla som ku skrini a začala si odtiaľ vyťahovať veci na oblečenie do školy. 

Voľnou rukou som si pretrela unavenú tvár. Páni som mega unavená. Čo by som dnes dala za to vrátiť sa do postele a spať ďalej. Ono mi tá únava nejako nesedela, prečo som bola v noci tak dlho hore? Počkať, nebol včera náhodou piatok? To som si musela dobre pomýliť dni.

Zmätene som sa s kefkou v puse odobrala ku svojmu kalendáru povesenému na stene aby som sa pozrela čo je dnes vlastne za deň.

Ten zmrd!

Naštvane som zasyčala, pribehla k umývadlu, prepláchla si ústa a vybehla z izby ako neriadená strela. Ja ho zabijem! Brala som schody po dvoch až som dobehla do obývačky.

"Ty kretén!" skríkla som na toho vola čo si pokojne pozeral v obývačke telku. "Ja ťa zabijem Ryan! Mohla som ešte kľudne spať!"
Keďže ten idiot zrejme očakával môj útok pohotovo si rukami bránil tvár pred mojimi údermi. Ryan sa tým všetkým náramne bavil, čo ma štvalo ešte viac.

"Ešte. Raz. Mi Nastav. Budík. Na šiestu ráno. V sobotu a prisahám, že ťa zabijem!" Upozorňovala som ho pomedzi údermi čo som mu uštedrovala. Toto mi totiž nespravil prvý krát. Ryana to bavilo, neprestával sa smiať, čo ma provokovalo väčšmi. Už sa mi ani nechcelo otĺkať ho, už som len bezradne stála a vraždila ho pohľadom.

"Pusti ma!" Zakričala som, keď ma stiahol do svojho lona a nechcel ma pustiť. "Nechaj ma!" Bola som naštvaná a to že ma Ryan nedobrovoľne zadržiaval vo svojom náruči ma neupokojovalo. Najradšej by som ho zabila. Nenávidím, keď na mne praktikuje tie jeho žartíky, ktoré nie sú vonkoncom vtipné sakra!
Potom ako mi vtisol do vlasov tvrdý bozk ma pustil a ja som sa konečne mohla postaviť.

"Teba baví vstávať tak skoro ráno iba aby si mi mohol nastaviť budík a zobudiť ma??" Veľmi dobre vedel, že keď už sa raz vyhrabem z postele tak nebudem schopná znovu zaspať a to mu robilo ešte väčšiu radosť.

"Nedávno som prišiel." Zamrmlal s plnou pusou pizze a ja som pretočila očami.

"Zasa si bol v klube?" Spýtala som sa na ceste do kuchyne. Nerozumiem ako mohol byť celú noc vonku a teraz sedieť pred telkou. Za oknami bola ešte tma. Zrejme nemohol spať a teraz vďaka nemu už ani ja.

"Hej,"

"A ešte si nespal?" Nechápem ako sa ešte môže držať na nohách. Bol preč od včerajšieho večera.

"Nie." Rozosmial sa na plné kolo a ja som naňho z prahu dverí nechápavo hľadela.

"Ty si ešte nevytriezvel," Neveriacky som pokrútila hlavou pri pohľade na môjho brata čo sedel na gauči a smial sa ako zhulený pozerajúc teleshoping.

"Možno," prehodil akoby nič a ďalej sa venoval ženskej na obrazovke čo predávala vysávače. Iba som nad ním pokrútila hlavou a rozhodla si urobiť nejaké raňajky. Ale nakoľko bolo iba dačo po šiestej ráno nemala som veľmi chuť a tak som si nakoniec zobrala iba jogurt a prešla späť do obývačky.