Brother's love

63. časť - Zlomené srdcia

Ashley

Ráno som sa prebudila ako prvá. Pozrela som na miesto vedľa mňa kde spokojne spala Mary s dekou všelijako poprekrúcanou okolo jej tela. Do izby prenikali jemné lúče denného svetla a ja som vďaka nim videla pod nohy takže som si nemusela svietiť mobilom na cestu. Zatvorila som za sebou potichu dvere a zišla schodami do obývačky.

Neporiadok, ktorý tam vládol ma neprekvapil, no nadšená som z neho nebola. S povzdychom som sa pobrala do kuchyne. Z chladničky som si vytiahla jogurt, zo šuflíka lyžičku, zo skrinky mech na odpadky a otvárajúc jogurt sa pustila do upratovania.

Prázdne kelímky, fľaše od alkoholu, obaly od jedla a zbytky jedla som rad za radom hádzala do mecha odjedajúc zo svojich raňajok. Nakoniec som aj prázdny kelímok hodila medzi odpadky a začala vynášať taniere a poháre do kuchyne. Poutierala som stôl a nábytok kde zostali otlačené kolečká od pohárov a keď bola obývačka ako tak čistá presunula som sa do kuchyne k špinavému riadu.

"V tvojej izbe je tiež pekný bordel." ozvalo sa za mnou práve, keď som skončila s umývaním riadu a ja som sa otočila na Mary, ktorá vstúpila do kuchyne.

"Môžeš ju upratať." uškrnula som sa na ňu.

"To iste," odvrkla a ja som sa usmiala nad jej nevrlou náladou po ráne. "A naviac to tam smrdí trávou," dodala ešte. "Teda voní." opravila sa rýchlo načo sme sa na seba obe zaškerili.

"A koho je to vina?" spýtala som sa pobavene narážajúc na to, že to bola práve ona kto v noci zo svojich rifiel vytiahol balíček trávy. "Dúfam, že si aspoň otvorila okno."

"Otvorila. Dúfaj skôr, že nemáš ovracanú kúpeľňu." uškrnula sa narážajúc na Dominicinu včerajšiu nevoľnosť.

"V to dúfam tiež. Čo chceš na raňajky?"

"Svätý pokoj." odsekla nabručane načo som sa rozosmiala.

"To v ponuke nemám. Možem ti ponúknuť tousty, jogurt, cereálie alebo obed."

"Zatiaľ nechcem nič."

"Tak fajn." mykla som ramenami a sadla si za kuchynský stôl naproti nej.

"Koľko je vlastne hodín?" spýtala sa jasne pobúrená ranným vstávaním. Namiesto odpovede som ukázala na kuchynské hodiny visiace na stene za ňou, načo sa Mary otočila a následne pretočila očami pri zistení, že je iba desať hodín ráno. "Čo tá diera?" zodvihla nechápavo obočie smerujúc svoj pohľad na mňa.

"Ryan." odpovedala som jednoslovne načo Mary iba chápavo prikývla. Viac treba hovoriť nebolo.

"Opitý?"

"Trochu.." odpovedala som vyhýbavo. Neviem totiž, či moje spomienky na tento incident boli dobré alebo zlé.

V kuchyni medzi nami nachvíľu zavládlo ticho. Mary sa zahrabala do svojich myšlienok a ja do svojich.

"Prečo to urobili?" táto otázka ma nezaskočila. Ona ma rovno vykoľajila. Nevedela som, že sa bude chcieť o tom so mnou rozprávať. Mary je veľmi uzavretá a jej včerajšiu otvorenosť som pripisovala alkoholu a tráve.

"Neviem Mary." povzdychla som si unavene. "A nedozvieme sa to ani jedna dokiaľ sa s nimi neporozprávame."

"Nechcem Nicka ani vidieť." položila si bradu na kolená a zahľadela sa tupo do diaľky. A ja na ňu. Teraz mi pripadala ako zraniteľné, malé a hlavne zlomené dievčatko. Nie ako tá tvrdá emáčka, ako ju mnoho ľudí pozná.

"Ani ja nemám záujem Ryana vidieť. A to bôž sa s ním rozprávať. Ale bývam s ním. A skôr či neskôr by k tomu prišlo."

"Ale ja s Nickom nebývam. A nechystám sa s ním ani stretnúť!" viem čo tým myslela. Nemala v pláne sa s ním v najbližšej dobe vidieť, či rozprávať. Mala v pláne sa mu vyhýbať a ignorovať ho. A mala som pocit, že to by Nickovi mohlo ublížiť.