Sedela som na parapete okna vo svojej izbe a hľadela von na upršané a sychravé počasie, čo tam vládlo. Kvapky dažďa síce z oblohy na zem dopadali v nepravidelných intervaloch, no odkedy som ráno vstala pršalo nepretržite a tak už okolie stihlo nasiaknuť dažďovou vodou. Vôňa dažďa prenikla cez vetračku okna aj ku mne do izby a ja som sa zhlboka nadychovala čerstvého, ranného vzduchu. Bolo asi iba osem hodín ráno -i keď zachmúrené počasie zatieňovalo svetlo nového dňa- no ja som nemohla spať. Bol utorok, teda oficiálne tretí deň kedy som nebola v škole, no to bolo momentálne to posledné, čo ma zaujímalo. Môj telefón posledné dni neprestajne blikal, či vyzváňal, keď sa po mne ľudia zháňali, no ja som to ignorovala. Poverila som Ryana tým aby našim priateľom zdelil, že sa necítim dobre a viac už som to neriešila. Nemala som totiž chuť nikomu osobne, či neosobne vysvetľovať moju absenciu.
Hľadela som na susedné domy v našom okolí a do mojich myšlienok sa, ako zvyčajne -netrvalo to dlho- vkradol Ryan a s ním aj spomienka na dnešné ráno. Nebol to žiadny príjemný začiatok dňa, teda aspoň pre mňa nie. Ryan vstal ako zvyčajne čosi pred siedmou a ja spolu s ním, keďže ma tiež zobudil jeho neúprosný budík. Vstala som z postele, zatiaľ čo bol Ryan vo svojej kúpeľni. Premýšľala som nad tým, či dnes neísť do školy, pretože som nebola taká unavená a ospalá ako tie predchádzajúce. Premiestnila som sa ku svojej skrini hľadajúc vhodné oblečenie na tento deň, kedy som sa chystala zavítať do školy, no skôr ako som to stihla do mojej izby vstúpil už oblečený Ryan. Venovala som mu široký úsmev, no skôr ako som mu stihla povedať, že sa chystám dnes ísť s ním začal s niečím, čo ma presvedčilo radšej zostaň doma v bezpečí svojej izby, pod dekou. Ryan na mňa vytiahol včerajšok, keď som ho stiahla v strede vyučovania domov. Vedela som, že sa o tom skôr, či neskôr bude chcieť rozprávať, no nenapadlo ma, že to vytiahne hneď ráno nasledujúci deň a ani ako sa ten rozhovor vyvinie. Ryan mi navrhol terapiu. Navrhol mi, že by som sa mala dať liečiť, že potrebujem odbornú pomoc a odôvodnil to tým, že si nie je istý, že to zvládneme sami, čím vlastne chcel povedať, že nevie, či to so mnou zvládne on. Samozrejme, že som protestovala, po prvotnom prekvapení, ktorým ma zasiahol, pretože som to naozaj nečakala. No nikam sme sa tým rozhovorom nedostali a tak Ryan odišiel s tým, že sa porozprávame, keď sa vráti. Ani ja som nemala chuť sa s ním rozprávať a tak som nijako neprotestovala. Vlastne ma jeho návrh znechutil natoľko, že som sa vzdala myšlienky na školu a zaliezla si späť do svojej teplej postele, kde ma nečakali nijaké prekvapenia.
Opustila ma chuť na akékoľvek aktivity, či spánok a tak som si krátko po jeho odchode sadla k oknu s šálkou horúceho čaju. Hľadela som na kvapky dažďa bubnujúce o listy stromov, parapety okien a strechy domov, pozorovala okolie našej prázdnej ulice a myšlienkami sa iba tak túlala tu a tam. Pritiahla som si nohy k telu a zložila si hlavu na kolená.
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Ja som nebola chorá, nebola som blázon a nerozumela som, prečo mi Ryan navrhol terapiu. Myslela som si, že si myslí to isté, že mi verí, že sme v tom spolu, že spolu všetko zvládneme, no zrejme som sa mýlila. Ryan si myslel, že potrebujem odbornú pomoc a ja som nemohla viac ako mu dať za pravdu, pretože po tom, čo videl včera som sa mu sama nečudovala.
