Brother's love

11. časť - Vlastná myseľ nás ničí

Ashley

Keď som prišla domov išla som rovno k sebe do izby, keďže nikto nebol doma. Kabelku som hodila na zem a zvalila sa na posteľ. Z ťažka som si povzdychla. Dneska to bol náročný deň a som rada, že som konečne doma. Konečne môžem ležať v posteli a vypnúť. Môžem prestať vnímať realitu a nechať sa pohltiť myšlienkami. Alebo spomienkami. To je jedno. Hlavne niečím.

Znova som si povzdychla a posadila sa na posteli. Zdvihla som kabelku zo zeme a začala v nej hľadať svoj mobil. Moja kabelka je ako čierna diera - čo do nej hodím už nikdy nenájdem a je tam tuším naozaj všetko - takže mi to chvíľku trvalo než som vylovila svoj čierny iPhone z mojej čiernej diery zvanej kabelka. Keď už som si myslela, že ho mám vytiahla som ruku z kabelky, no to čo som držala v ruke môj mobil nebol.

Držala som v ruke cigaretovú krabičku značky Mallboro, ktora patrila Mary. Balíček nebol plný, preto sa jej tam zmestil aj čierny zapaľovač značky PlayBoy. Rozmýšľaľa som či si mám zapáliť alebo ich proste strčiť späť do kabelky a zajtra ich Mary vrátiť. Dneska som vyfajčila viac cigariet ako za celý svoj život dokopy, keďže Mike, Mary a ich kamaráti fajčia jednu cigaretu za druhou. Povzdychla som si a z krabičky si zobrala jednu cigaretu. Zapálila som si ju zapaľovačom, ktorý som potom dala spať do krabičky a potiahla si. Keď som si potiahla druhý krát skĺzla som po stene dolu a zostala sedieť na zemi s nohami pritiahnutými k sebe.

V jednu chvíľu je váš život úžasný, nič vám nechýba a stačí jediný moment aby sa všetko posralo. Vznikne jeden problém a potom sa ich zosype celá hŕba a vy už sa z toho neviete nijako dostať. Uvedomíte čo ste mali až keď o to prídete. Aké to bolo vzácne a ako veľa to pre vás znamenalo. Ale už je neskoro, pretože už ste to stratili.

Stratila som ho a už mi ho viac nič nevráti.

Cítila som ako sa mi oči plnia slzami a ako sa strácam vo vlastných myšlienkach. Bola som tak zúfalá a stratená, ale nevedela som s tým nič spraviť. Normálny človek by mi povedal; Bože vzchop sa! Nerev tu nad niečím čo už si stratila, ale zdvihni sa na nohy a choď ďalej. Život ide ďalej, tak sa vzchop a neplač tu nad rozliatym mliekom. To, že tu budeš kvôli nemu plakať ti ho nevráti! Ja viem, že keď tu budem plakať a utápať sa v depresiách mi nijako nepomôže ale neviem si nijako pomôcť. Neviem sa postaviť na nohy a ísť ďalej, pretože som na to príliž slabá.

Zamrkala som aby som zahnala slzy a potiahla si z cigarety. Vidím, to tak že cigareta bude moja najlepšia kamarátka, keď mi bude najhoršie.

"Ahoj Ashle..-" vytrhlo ma z mojich myšlienok otvorenie dverí, a keď som na ne otočila hlavu stál v nich zamrznutý Ryan. Bola som tak zabraná do vlastných myšlienok, že som ani nepočula, že prišiel. "Ashley, videl som dobre?? Ty fajčíš?! Si normálna!? Preboha veď ešte dnes ráno si ma presviedčala, že nepiješ ani nefajčíš!" začal po mne okamžite kričať čo som samozrejme predpokladala.

"Ryan upokoj sa. Iba som si zapálila. Našla som ju v kabelke, pravdepodobne mi ju tam dala Mary alebo tak a keď som ju tu našla tak som si ju zapálila. Nerob z toho drámu." snažila som sa upokojiť ale bolo vidieť, že sa mi to veľmi nedarí, keďže na Ryanovi bolo vidno, že zúri.

"Ashley čo sa s tebou deje? Moja sestra by si nikdy nezapálila! Ty predsa nefajčíš! A kto je kurva Mary?"

"Tak to svoju sestru asi dobre nepoznáš Ryan, pretože ak si nespomínaš tak to vy s chalanmi ste ma učili fajčiť a keď ste mi ponúkli cigaretu tak som nemala problém si ju zobrať!! Na to si nepamätáš??" nevydržala som to a začala po ňom kričať späť a nervy som mala na dranc. Čo si o sebe sakra vôbec myslí?!

"Ale to bolo niečo iné!"

"Áno? A v čom to bolo iné?? V čom Ryan? V čom??"

Kričala som tak, že to museli počuť aj susedia a začínala ma bolieť hlava z toho kriku. Keď Ryan mlčal zťažka som si povzdychla a prešla k mojej posteli. Sadla som si a dala si hlavu do rúk.