Brother's love

75. časť - Závody I.

Ashley 

Potom ako matka prišla domov skoro zinfarktovala, keď uvidela svoj drahý biely koberec pokrývajúci schody s hnedými stopami po Ryanových podrážkach, čo na ňom trónili. Bola riadne naštvaná a chystala sa to Ryanovi aj poriadne vytmaviť no potom ako ho uvidela ju zlosť hneď prešla. Myslím, že na ňu zapôsobili hormóny, keď sa pri pohľade na modrinovú tvár jej syna skoro rozplakala. Nebol to prvý krát čo sa Ryan vrátil domov s modrinami, no je zasa pravda, že už to bolo dávno a ako som povedala matkou teraz lomcovali tehotenské hormóny, takže jej reakcia sa líšila od tých v minulosti. 

Dožadovala sa vedieť čo sa stalo, že sa pobil a Ryan jej veľmi neochotne a stručne musel vysvetliť čo, prečo a kde sa stalo. Vynechal fakt, že som do toho bola zamiešaná aj ja a zhrnul to tak, že v podstate iba bránil chlapca, čo to potreboval, čo bola aj pravda, keďže Ryan nebránil iba mňa. Ak by však matke povedal, že som pri tom bola tiež, alebo, že sa ma nebodaj niekto z nich dotkol na isto by ju už porazilo. 

Otca táto skutočnosť nevzala tak veľmi ako matku, ktorá sa pri tom skoro zrútila. Takéto informácie na ňu v šiestom mesiaci tehotenstva doliehali až príliš. Otec sa naopak tváril nezainteresovane, možno vlastne povedať, že mu to bolo jedno. Obaja sme žili a viac vedieť nepotreboval. Moje relácie s ním sa po tom incidente medzi nami ani teraz a ani v uplynulých dňoch nijako nezmenili. Stále sme medzi sebou nekomunikovali, nanajvýš sme si povedali jedno alebo dve slová za deň, keď sme sa obchádzali v dome. Trochu ma mrzelo, že otec sa ani len nepokúsil o nejaký pokrok medzi nami, ale na druhú stranu som to ani nečakala. Svojich rodičov som poznala. I keď matku som vlastne v posledných týždňoch veľmi nespoznávala. 

Nasledujúci deň v škole bol veľmi... hektický. Nie len naši priatelia sa dožadovali vedieť čo sa udialo na chodbe na prvom poschodí, ale aj vedenie školy, keďže včera tú krv z podlahy niekto umyť musel. A zrejme by aj radi vedeli po kom ju umývali, prípadne či niekto v škole nezomrel. Rozmýšľala som či sa neprihlásiť a ne ísť do riaditeľne a nepovedať riaditeľke čo sa stalo. Chcela som aby sa vedenie školy konečne dozvedelo ako sa Chad a tá jeho banda v škole správa, čo v škole vystrájajú, no tým by som vlastne udala aj Ryana a Chaza, nakoľko boli účastníkmi bitky. To bolo závažné porušenie školských pravidiel a mohli ich za to aj vyhodiť zo školy. A to som určite riskovať nechcela. Na začiatok teda stačilo ak som všetko objasnila Mary. 

Horlivo som jej objasnila všetky detaily pondelkovej bitky, pričom ma ona pozorne počúvala. Ako prvé sa ma potom opýtala, či som v poriadku, ako veľmi je zranený Ryan a v neposlednom rade sa nezabudla spýtať ani prečo som sa do tej bitky vlastne priplietla. Vysvetlila som jej, že už som sa nemohla ďalej dívať ako mu ubližujú. Nikdy by som si neodpustila ak by som vtedy nezasiahla. Pohľad na to, ako stojí sám proti trom neľudským hovädám, miernejšie slovo použiť neviem, by nikoho nenechalo chladným. Veľa ľudí v tejto škole vedelo o tom ako je Andrewovi ubližované, no nikto sa neobťažoval s tým niečo urobiť. Každý okolo toho prechádzal so zavretými očami. Ja tiež... No tá bitka už bola príliš. Niekto zasiahnuť musel...

Ryan otázky ohľadom monoklu pod jeho pravým okom ignoroval, no ľudia si ho veľmi rýchlo začali spájať s Chadom, ktorý do školy tiež prišiel s dobitou tvárou, a včerajšou spúšťou na chodbe. Nebolo ťažké uhádnuť, že sa tam pobili minimálne oni dvaja. Okrem Andyho boli oni a ten blondiak od Chada najviac dobitý. Andrew sa však v utorok v škole neukázal. Bola som za to vlastne rada, keďže sa tu klebety šírili celkom rýchlo a už polovica školy vedela, že sa pobil Chad a Ryan. Vlastne som sa Andymu ani nečudovala. Jeho tvár utrpela zrejme najviac, keď si na ňom Chad vylial svoj hnev a na tej jeho si následne svoj hnev vylial Ryan. Dúfala som iba, že Andy išiel k doktorovi a že je v poriadku.