Brother's love

22. časť. - Prechádzka pri západe Slnka

~O dva týždne neskôr~

Ashley

Zo začiatku to bolo pre nás oboch veľmi zvláštne sa navzájom dotýkať, tak ako sme to nikdy nerobili. Bolo to pre nás nové. Obaja sme sa spoznávali jeden druhého, i keď sme sa vlastne poznali celý život. Zo začiatku boli naše dotyky ostýchavé a opatrné, ako aj naše bozky či vzájomné prejavy lásky. Bolo určite zvláštne môcť ležať na nahej hrudi vlastného brata a zabudnúť pri bozkávaní na fakt, že je to pokrvný príbuzný. No po čase sme si zvykli. Možno ešte teraz sú pre nás nejaké veci zvláštne, no tá iskra čo medzi nami je, je silnejšia ako myšlienky o tom čo je správne a morálne.

"Ashley čo budeme robiť?" povzdychol si dnes už neviem koľký krát a zložil si hlavu do rúk. Uz celý deň sme sa zas a znova rozprávali o tom čo urobíme. Bola to pre nás veľmi, možno až príliš zložitá situácia.

"Ak chceme byť spolu nemôžeme to nikomu povedať. Vieš čo by spravili ľudia?" Tiež som si povzdychla a nechcela sa nad tým radšej zamýšľať.

"Ashley ale toto nie je normálne..My nemôžeme byť spolu. Si moja sestra preboha!" Ryana tento fakt veľmi trápil. Možno aj viac ako mňa. Sám nevedel akceptovať náš vzťah. A vlastne som sa mu ani nečudovala. Ani jeden z nás si nebol na sto percent istý, že toho druhého miluje, od tej chvíle čo sme si to povedali, sme to už nezopakovali. Medzi nami je niečo viac, vieme to obaja, no strach z toho, že to pominie a my práve robíme chybu je väčší.

"Tak čo teda chceš robiť Ryan?" Na túto otázku už sa mi nedostalo odpovede, keďže v zámku zaštrgotali kľúče a tým nám dali na javo, že už tu nie sme sami.

"Ahojte," pozdravila ako prvá mama, keď vstúpila dnu.

"Ahojte,"

"Čaute," odzdravil aj Ryan, no ani sa na nich nepozrel.

"Niečo nové?" Spýtala sa matka vlastne iba zo slušnosti prechádzajúc do kuchyne.

"Od včera nie." Ryan sa do debaty nezapájal, presne ako otec.

Mama sa už o nič veľmi nezaujímala odišla do ich spoločnej izby. Otec sa tiež dlho nezdržal, a potom ako mne a Ryanovi do ruky strčil 50 eur odišiel. Povzdychla som si a sadla si za stôl.

Myslím si, že my už ich nikdy nebudeme zaujímať. Myslia si, že keď sa nás spýtajú ako sa máme a dajú nám peniaze budeme spokojní? Zvykla som si, že na nás kašlú, ale aj tak to zamrzí, keď to vidím. A to chcú mať ešte jedno dieťa. Pokrútila som nad tým hlavou a postavila sa od stola.

Ryan stál priamo predomnou, no nič nehovoril. Zdvihla som obočie, na znak čo je, no keď nereagoval chytila som ho za ruku. Pozrel sa mi do očí, a ja som mu naznačila čo sa deje. Vždy sme spolu takto vedeli komunikovať. Pokrútil hlavou, na znak, že nič a ja som si znova povzdychla. Potiahla som ho za ruku smerom do obývačky a on išiel za mnou až do jeho izby. Chcem byť s ním. Sama.

Hneď ako som zatvorila dvere, vletela som mu do náručia a nemienila ho pustiť. Ryan sa usmial, obtočil si ruky okolo môjho pása a dal mi pusu do vlasov. Už z tejto izby nechcem nikdy odísť! Chcem tu ostať s Ryanom a neriešiť žiadne problémy.

Chvíľu sme iba tak stáli v objatí, keď ma Ryan zdvihol na ruky. Jemne som vypískla prekvapením na čom sa Ryan zasmial a položil ma na posteľ. Pozeral sa mi do očí a ja som netrpezlivo čakala kým spojí naše pery. Nevydržala som to a vrhla sa mu na ne. Ryan sa zasmial a spolupracoval. Ľahol si nadomňa a moje ruky blúdili po jeho chrbte. Prevalila som ho na chrbát a sadla si naňho obkročmo. Zvalila som sa naňho a hlavu si oprela o jeho hruď.