Brother's love

78. časť - Únava

Ashley

Na druhý deň po závodoch sme sa dozvedeli, že sa Ryan umiestnil na treťom mieste, čo sme však už osláviť nestihli, nakoľko sme sa vyparili skôr ako stihli ohlásiť výsledky. Kvôli mne, ako obyčajne.

Po ďalšom víkende, ktorý rýchlo ubehol sme sa spolu s Ryanom vrátili do stereotypu zvaného škola. Bol pondelok ráno a to stačilo k tomu aby sa u nás oboch a u polovice štátu prejavila nechuť spojená s ranným vstávaním. Bolo to náročné. Vstať o šiestej ráno a začať fungovať. No i napriek tomu sme sa ako vždy premohli a momentálne sa nachádzali na školskej chodbe, krátko pred zvonením.

Mala som práve mať tretiu, štrvtú hodinu šport, ale nakoľko náš učiteľ športu nebol v škole a ďalšia učiteľka čo mala mať v tom istom čase telecvik odmietla mať na starosti dve triedy naraz sme boli rozdelení do dvoch rozličných tried. A ako som sa po ceste k vybranej triede dozvedela, mali sme mať vyučovanie v maturantkých triedach.

Jedna polovica triedy mala ísť do maturanstkého ročníka do triedy k Chadovi a tá druhá k Ryanovi. Dúfala som celú cestu, že som si vybrala dobrú triedu a že sa dostanem na vyučovanie práve k Ryanovi. To že do tej triedy chodí ešte neznamená, že teraz musí mať ten predmet, ktorý sme si ja a moji spolužiaci vybrali. Literatúra. Má vôbec Ryan literatúru? Kriste vôbec nič o ňom neviem. A to s ním žijem už osemnásť rokov pod jednou strechou..

Hneď ako som prekročila prah triedy a vynorila sa z húfu mojich spolužiakov, ktorí vstúpili predomnou som očami preskúmala celú miestnosť hľadajúc práve Ryana. Na sekundu som si úľavne vydýchla, keď som ho uvidela sedieť v zadnej lavici a usmiala sa, keď sa môj pohľad stretol s tým jeho zmäteným.

"Takže nakoľko sme tieto dve hodiny spojení s inou triedou si všetci posadajte tak aby ste uvoľnili čo najviac miesta. Nikto nebude sedieť sám," Potom ako učiteľka dopovedala sa všetci začali zdvíhať zo svojich miest a s nespokojným mrmlaním sa všetci postupne presúvali, tak aby sme si aj my mohli sadnúť do lavíc. Pretláčala som sa pomedzi svojimi a Ryanovými spolužiakmi dozadu práve k nemu, keď sa mi do cesty priplietlo dievča.

"Ryan môžem si sadnúť vedľa teba?" Nízka blondínka sa nádejne pozerala na Ryana tak, že si mňa stojacu pri nej ani nevšimla. Než Ryan stačil odpovedať som ju obišla a sadla si vedľa neho. Nemala som ani potrebu to nejako komentovať, ani jej nič hovoriť a dokonca sa na ňu ani pozerať. Muselo jej byť jasné, že má obsadené. Iba periférne som videla ako s povzdychom odišla.

"Čo tu robíš?" Ryan ju odignoroval takisto ako ja, naďalej zmätený mojou prítomnosťou.

"Nepočúval si? Sme spojení."

"Ale prečo si zrovna v mojej triede?" Po tejto otázke som k nemu zdvihla svoj pohľad.

"Prepáč, mám ísť do inej?" Podvihla som spýtavo jedno obočie, načo sa po chvíli Ryan rozosmial.

"Nie, nie, ja iba, že prečo si zrovna na mojej hodine. Mohla si ísť kamkoľvek inam." Ruku si položil na opierku mojej stoličky rozvaľújuc sa pohodlne na tej svojej.

"Nemala som odvahu sedieť dve hodiny vedľa tvojich starších spolužiakov a riskovať, že na mňa niekto z nich prehovorí," odpovedala som popravde. Medzi veľa staršími a cudzími chlapcami by som sa určite necítila dobre a som nesmierne rada, že som skončila práve pri Ryanovi.

"Aw moje nesmelé dievčatko," šepol blízko po mojom uchu a moje líca nabrali tmavší odtieň červenej. Mohol to predsa ktokoľvek počuť!