Brother's love

87. časť - Emily

A naozaj. Uvidela som svojho brata po boku krásnej, dlhovlasej brunetky.

Donútila som sa odvrátiť zrak od ich príjemnej konverzácie, ktorá sa Ryanovi podľa všetkého veľmi zahovárala a donútila sa presunúť svoju pozornosť späť k Lucasovi.

"No...Ashley budem sa musieť vrátiť do nemocnice, spravil som si prestávku, takže.." Lucas si zastrčil ruky do vačkov svojich džín naznačujúc mi, že už bude musieť ísť.

"Jasné, samozrejme! Ďakujem Ti veľmi pekne, že si si našiel čas. Som Ti veľmi zaviazaná."

"To nemusíš, rád som prišiel." Doširoka sa usmial a ja som sa pokúsila úsmev mu oplatiť, i keď ten jeho nebol taký vysilený ako môj. "Rád som ťa videl. Keby si čokoľvek potrebovala neváhaj volať. Myslím to vážne!" Venoval mi nekompromisný pohľad a ja som mu so smiechom prisľúbila, že určite zavolám, keby bolo treba. Potom sme sa rozlúčili a každý sa vydali vlastnou cestou.

Poobzerala som sa okolo seba, či niekde nezahliadnem Ryana s tým dievčaťom a keď som ich našťastie nikde nevidela vydala som sa k najbližšiemu východu z centra. Nemala som chuť naraziť na Ryana a počúvať nebodaj nejaké jeho vysvetľovanie. Bála som sa toho, že by som na ňom spoznala, že práve robí niečo čo by nemal a na to som nemala žalúdok. Chcela som odtiaľto vypadnúť čo najskôr, no moje neúprosné šťastie mi znova vyšlo naproti a čo čert nechcel narazila som zrovna na svojho brata a jeho spoločníčku.

"Ashley?" Vyvalil oči Ryan v prekvapení, keď sme sa zrazili a ja som v hlave prekliala túto situáciu a moje rozhodnutie ísť bočným a nie hlavným východom.

"Ahoj," pozdravila som ticho, aby som nezaprela svoju slušnosť a po prvý raz presmerovala zrak k jeho spoločnosti.

Vyššia brunetka s dlhými, krásnymi vlasmi, ktorej sa na bezchybnej tvári rozprestietal žiarivý úsmev. Zuby mala oslnivo biele v kontraste s jej tmavšou, bezchybnou pleťou. Bola jemne nalíčená, jej veľké, karamelové oči boli zvýraznené ružovým tieňom v pozadí a čiernou ceruzkou na dolnom viečku. Červené, plné pery jej zvýrazňoval bezfarebný lesk, zatiaľ čo ja som si tie svoje popraskané znova obhrýzala. Jej linky na očiach boli v perfektnom prevedení prekryté dlhými riasami, zatiaľ čo tie moje nebolo skoro ani vidno. Bola útlej postavy, no úzke tričko presne kopírovalo jej prednosti, zatiaľ čo môj sveter na mne visel.

"Toto je Emily, Emily moja sestra Ashley." Prehovoril Ryan a tým ma prinútil odtrhnúť zrak od jeho okúzľujúceho doprovodu. Vďaka mu za to.

"Ahoj, veľmi ma teší, veľa som o tebe počula!" Začala energicky podávajúc mi ruku s perfektnou manikúrou a ja som jej váhavo podala tú svoju s obhryzenými nechtami.

"Oh, vážne?" Nedôverčivo sa na ňu pohliadla, dokonalo sa vyhýbajúc Ryanovmu pohľadu ktorý som na sebe cítila.

"No, vlastne nie, ale vídam vás spolu často v škole." Zasmiala sa zvonivým smiechom, čím odhalila jamky v lícach. Užasnuto som na ňu hľadela premýšľajúc, či môže byť ešte viac dokonalá. "Tie krátke vlasy ti veľmi svedčia! Aj ja som sa chcela dať ostrihať, ale bojím sa, že mi to nebude svedčať, nie každému to sedí." Jej energický úsmev trochu poklesol. Silno som si zahryzla do pery, predstavujúc si ju s krátkymi vlasmi. Je jedno čo by mala na hlave, krásna bude stále.

"Určite by ti to svedčalo, si krásna, vynikla by ti tvár."

Nikto si nevie predstaviť koľko námahy mi to dalo vysloviť tieto slová nahlas, pred mojím priateľom, keď si mohol priamo tu a teraz ju a mňa smelo porovnávať. Okrem toho, že ona bola energická a celá žiarila, zatiaľ čo ja som bola unavená a sklesnutá, bola veľmi krásna a upravená. Jej make-up vynikol viac ako ten môj na bledej tvári, vlasy mala upravené, narozdiel od mojich strapatých, postavu mala krásnu, oblá presne na správnych miestach, zatiaľ čo ja som bola príliš chudá alebo skôr príliš suchá a preto som na sebe vlastne mala dlhý sivý sveter, v ktorom sa moje telo strácalo, zatiaľ čo ona mala tričko čo kopírovalo jej hruď a chudý pás a džíny, čo obkreslovali jej boky.