Brother's love

16. časť - Memories never die

Ryan

"Ryan. Môžeš mi zopakovať čo som povedala??" z môjho premýšľania ma vytrhol škrekľavý hlas našej učiteľky fyziky a ja som na ňu otočil hlavu.

"Neviem. Nepočúval som vás." mykol som plecom a bez najmenšieho záujmu som zrak upriamil späť do okna.

"Prosim??!" vyštekla podráždene a ja som prevrátil očami. Ako keby nepočula.

"No nepočúval som. Koho zaujímajú takéto debiliny?" zamrmlal som a ďalej jej nevenoval pozornosť. Myšlienkami som bol úplne niekde inde.

Pri Ashley.

Premýšľaľ som čo budem robiť, keby neposlúchla už ani Kevina. Poviem to našim? Ale čo s tým oni zmôžu? Keď nepočúva mňa ani mňa, učiteľov či bývalých priateľov čo zmôže Kevin či rodičia? Áno láska rieši mnohé, ale vyrieši aj toto? Som toho názoru, že láska spôsobí viac problémov ako osohu. Láska tá narobí toľko problémov a dokáže človeka dostať do takých situácií, že tomu sám neverí. Že sám seba nepoznáva. Ako teraz Ashley.

"Už ťa mám dnes dosť Ryan! Máš poznámku a choď sa prebrať na chodbu! Ja ťa tu preberať nebudem." znova ma z myšlienok prerušil hlas učiteľky a ja som sa zamyslel čo vlastne povedala.

Choď sa prebrať na chodbu!

To znelo ako, môžeš ísť domov. No nie? Pozrel som sa na učiteľku, ktorá za stolom písala niečo do klasáku, zrejme moju poznámku, a postavil sa zo stoličky. Zobral som si všetky svoje veci a namieril si to von.

"Dovi." zamrmlal som, keď som stalčil kľučku od dverí a posledné čo som počul než som ich za sebou zabuchol bolo:

"Ty nemôžeš ísť domov! Iba som ťa vyhodila na chodbu. Počuješ?! Vráť sa Ryan!!"

Neobťažovval som sa ani tým, že by som jej odpovedal. Iba som za sebou zatvoril dvere a chodbou si to namieril von zo školy. Zbehol som schody jedny druhé a už keď som bol na prízemí započul som hlasy. Boli mi povedomé, a keď spoza rohu vyšla Ashley s Kevinom schoval som sa za roh pred jedálňou. Neviem prečo som to urobil. Mohol som normálne prejsť ale moja "FBI polovička" chcela vedieť o čom sa bavia. Prekvapuje ma, že sa vôbec bavia... Naposledy Ashley nemohla ísť do školy iba aby ho nestretla a teraz sa s ním baví?

"Tak mi to prosím sľúb, dobre?" povedal Kevin a pritiahol si Ashley k sebe.

"Ja neviem.." zamrmlala, keď ju držal v objatí a pozerala sa mu do očí. Vo mne to vrelo. Ako ja toho kokota nenávidím. Najradšej by som ho zabil.

"Prosím. Kôli mne." doširoka sa usmial a Ashley mu úsmev opätovala.

"Tak dobre." prikývla a on celý natešený - neviem z čoho - ju vtiahol do objatia. Nebolo to nejaké priateľské objatie, pretože sa neodtiahli hneď, ale namiesto toho sa ďalej obímali. Ashley mala zatvorené oči a držala ho pri sebe zo všetkých síl. Je vidno, že ho stále miluje... To ako sa naňho pozerá, a to čo jej spôsobuje jeho dotyk. Je celá mimo.

"Ľúbim ťa." šepol jej do vlasov.

Počkať! Čože?? Poslal som ho za ňou aby jej dohovoril, nie aby sa znovu dali dokopy!! Čo to má znamenať?!

"Ja teba tiež." zamrmlala mu Ashley do hrude a potom mu dala letmú pusu na pery. Kevin sa usmial a ruka v ruke vyšli z budovy školy.

Vyšiel som spoza rohu a sadol si na schody. Zložil som si hlavu do rúk a zťažka si povzdychol. Toto sa nemalo stať. Oni sa nemali dať znou dokopy! To je to najhoršie čo sa mohlo stať... Ona ho stále miluje a ja už nechcem aby sa opakovalo to čím už sme si s Ashley prešli. Tie hlboké depresie, plač, nočné mory... Oni nemôžu byť znova spolu!!! Proste nie!