Vonku sa počasie konečne stotožnilo s ročným obdobím marca a tak som si do školy konečne mohla obliecť menej ako tri vrstvy oblečenia. Obliekla som si modré, roztrhané boyfriend džíny, do toho si zapravila biele väčšie tričko, na vrch si obliekla sivý, dlhý sveter, ktorý bol do šestnástich stupňov najvhodnejší a všetko doladila jemný make-upom, ktorý som však zvýraznila červeným rúžom. Slnečné okuliare som si zahákla o lem trička a potom ako som si na nohy nazula červené kanady som v predsieni čakala na Ryana. Čo som však absolútne nečakala bolo, že sa na schodoch objaví nie len na ľahko oblečený ale aj s čiernym klobúkom na hlave.
"Čo?" Spýtal sa, keď som ho aj jeho klobúk neprestajne skúmala. Bolo zvláštne ho vidieť s niečím takým, nakoľko sa vždy obliekal prevažne iba do čiernej a nosil vždy iba šiltovky, no myslím, že sa mi to páčilo.
"Odkiaľ máš ten klobúk?"
"Nie je môj, je Chaza. Idem mu ho vrátiť. Snáď si si nemyslela, že by som s niečím takým dobrovoľne vyšiel z domu." Zasmial sa odomykajúc svoje auto. Obaja sme nasadli.
"Nie je zlý." Pokrčila som remenami načo som si od Ryana vyslúžila prekvapený pohľad.
"Tebe páči ten otrasný klobúk čo mám na hlave?" Podvihol prekvapene obočie štartujúc auto. Bolo na čase, zasa prídeme neskoro.
"Páči sa mi na tebe."
"Aww," Ryan mi venoval iba rýchly pohľad zatiaľ čo sa uškŕňal a potom zrak presmeroval na cestu. "Ja viem, vo všetkom vyzerám neodolateľne." Víťazne sa usmial načo som ja pretočila očami. Kriste aký narcis. "Ale ten klobúk si určite nenechám."
"Ako myslíš." Podľa mňa v ňom vyzerá naozaj dobre. Ale keď on povie, že ho nechce, tak ho nikto neprinúti aby si ho nechal. Ale zaujimalo by ma odkiaľ má Chaz ten klobúk. On tiež nie je na takýto štýl. A prečo ho mal vlastne doma Ryan? "Prečo máš vlastne ten klobúk ty?"
"Vlastne ani neviem. Chaz ho dostal na narodeniny od matky, mal ho na hlave keď sme šli v noci do klubu a nakoniec som sa s ním domov vrátil ja. Veľa si z tej noci nepamätám." Pokrčil jednoducho ramenami zatáčajúc do zákruty. Škola už bola na obzore.
"A prečo mu ho vraciaš teraz, po roku?"
"Teraz, po roku som ho našiel." Zasmial sa a ja som iba pokrútila hlavou. Vedela som si predstaviť ako vyzerali Chazove narodeniny, keď sa Ryan vrátil domov s jeho klobúkom a našiel ho až nedávno. Vlastne som na tej oslave bola aj ja, ale iba na tej poobede, do klubu som s nimi vtedy nešla. A možno keby som šla poznala by som celú históriu klobúka, ktorý mal momentálne Ryan na hlave. Určite sa za tú noc dostal do rúk mnohých ľudí.
Ryan zaparkoval na jedno z voľných miest pred školou. Bolo už samozrejme po zvonení, za čo som Ryanovi venovala jeden zamračený pohľad. Nerada som chodila neskoro. Keď sme obaja vystúpili z auta a rozišli sa smerom ku škole, všimla som si skupinky ľudí na okraji parkoviska, okolo ktorých sa vznášal cigaretový oblak dymu, ktorý ich obklopoval kolom-dookola.
"Kámo čo to máš sakra na hlave??" Zvolal Erick akonáhle sme sa k nim bližšie priblížili a všetci spolu s ním sa rozosmiali. Aj mne sa kútiky úst ťahali do hora.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
